December môžete stráviť azda len štyrmi spôsobmi: 1. poctivou prácou, resp. dobrovoľníčením pre serióznu organizáciu s cieľom pomôcť núdznym ľuďom (momentálne mi samozrejme napadá aktivita nášho združenia OZ
P(l)uto – mesačný experiment: Prvý charitatívny Blší trh v Bratislave); 2. odcestovaním do exotickej krajiny (za horúcim morom či uzdravujúcim vzduchom: Brazília, Uruguay či Nový Zéland); 3. naháňaním sa za vianočnými darčekmi po preplnených nákupných centrách; alebo: 4. motaním sa po bratislavských vianočných večierkoch. Niekedy však možno niektoré z uvedených aktivít spojiť úspešne dohromady. A to sa teda stalo i mne.
You can spend the end of the year in four possible ways: 1. to do honest work, respectively to volunteer for serious organization and helping people in need (I can mention my current activity of our civic association Pluto NGO and its December’s experiment: First Charity Flea Market in Bratislava); 2. to travel to exotic countries (because of hot sea water or healing air: Brazil, Uruguay or New Zealand); 3. to run after Christmas gifts through completely crowded shopping malls, or: 4. to attend one Christmas party after another. Sometimes, however, these activities could be successfully interconnected together. And it did happen to me.
V jeden nedávny piatkový večer sme šli na vianočný večierok číslo 1 - do Trnavy, kde sídli jedno z najlepších grafických študií:
Pergamen. Áno, knihu Júliusa Satinského: „Listy Oľge“ v pergameňáckom geniálnom prevedení si, dúfajme, väčšina z vás nájde tento rok pod stromčekom. Je to „must have“ kniha roka! Po polnoci sme sa presunuli na vianočný večierok číslo 2 do Starého mesta, kde sídli firma nášho kamaráta Wildera:
Nethemba. Vyfasovali sme elitné hackerské trička, skvelé vegetariánske jedlo, vypočuli si guilty pleasure muziku (ako z čias pyžamových parties nášho net-rádia
TLIS).
Prekvapilo ma, že viac ako samotným ľuďom, som sa tešila veľkorozmerným plátnam mladučkého punkového speváka (a zároveň talentovaného maliara) Jána Hrčku, ktoré viseli na stenách. Väčšinu času som vlastne strávila ich obdivovaním a hádaním – aké záhadné miesta a temné mestá znázorňujú. Petržalka, Vrakuňa, alebo New York či Detroit? Zaľúbili sa mi oné výjavy, predstavy a rozohrané príbehy za desiatkami odtieňov šedej (nie z danej knihy – predvídateľného predvianočného bestselleru). Keď ku mne pristúpil môj snúbenec s poznámkou o jeho obľúbenej knihe: Neviditeľné mestá od Italo Calvinoa – bolo rozhodnuté. Chalaniska som si vyhľadala na sociálnej sieti, a odoslala mail s ponukou na kúpu.
In
one recent Friday night we went to a Christmas party No. 1 – to Trnava city,
where the best graphic design studio is located:
Pergamen. Yes, the book, called "Letters to Olga (by Julius Satinsky)" – magnificently designed by Pergamen, hopefully most of you will find under the Christams tree
this year. It is a “must have” book of the year! After midnight we moved to a Christmas party No. 2 – to the Old City of Bratislava, where our friend Wilder’s company: Nethemba takes place. We
received elite hackers’ t-shirts, nice vegetarian food and also listened to “guilty pleasure” music (which reminded us as pyjama parties – organized by our internet student radio TLIS in past).
I
was surprised that I enjoyed art on the walls more more than the company of people. I was amazed by oversized canvas – made by young punk singer (and talented painter at the same time): Jan Hrcka. Most of the time I actually spent admiring them and guessing – what mysterious places and dark cities show us. Petrzalka, Vrakuna part of Bratislava or something bigger: New York, Detroit? I fell in love with all these scenes, ideas, that came immediately in my mind after observation. Playful stories of many
shades of gray appeared (of course not from that book – predictable pre-Christmas
bestseller). When my fiance approached me mentioning his favorite book: “Invisible Cities” by Italo Calvino – it was decided. I had to contact the author of that art through the social network – I sent him an e-mail with the offer to purchase.
O pár hodín neskôr už bola uzavretá dohoda. O pár dní na to sme už plátno, zvané "Rusovce", niesli, viezli a zas niesli niekoľkými štvrťami Bratislavy (Rusovce v tomto prípade vynímajúc). Som hrdá na tento svoj vianočný darček pre môjho Palinka. Je bezhlavo krásny, veliký a dych-berúci (ako väčšina mojich rozhodnutí v posledných rokoch – vrátane toho o našej svadbe o niekoľko mesiacov). V hmlou zahalenej Bratislave som nič neponechala na náhodu a obliekla sa preventívne do reflexných farieb. Plátno som pri prenose z Hviezdoslavovho námestia držala honosne, ale miestami i dosť smiešne – asi tak ako páni herci pred takmer dvadsiatimi rokmi v mojom milovanom urbánnom filme „Na krásnom modrom Dunaji“.
Nikdy sa ma však nepýtajte, ako som to plátno (o veľkosti: 2,30 x 1,90 m) dostala do nášho dlhodielskeho bytu
na 6. poschodie. A nikdy ma nepozývajte pred Vianocami na výpredaj plátien (napríklad do Soda gallery), najmä ak na stenách visia ďalšie plátna Jána Hrčku. Je to obzvlášť nebezpečné :). Pardon za všetok ten neplánovaný „product placement“ v jednom jedinom príspevku – ale pred Viankami sa to vraj môže...
A few hours later an agreement was concluded. A
few days later we carried the canvas, called “Rusovce” through several districts of Bratislava (Rusovce part excluding in this case). I am proud on that Christmas gift for my fiance Paul. It
is mindlessly beautiful, huge and breath-taking (like most of my
decisions in recent years – including our next spring wedding settlement). In foggy Bratislava I put on me reflective bright colors as a kind of prevention against invisibility. During the painting’s transportation I behave very calm, but also
quite funny – because at certain point I was thinking about the actors from twenty years old urban movie, called “On the beautiful blue Danube” (how they carried one particular painting through Hviezdoslav square). Never ask me how I got that canvas (size: 2.30 x 1.90 m) to our apartment on the 6th floor in Dlhe diely quarter. And never invite me before Christmas on “Slovak paintings’ Sale” events (for example to
Soda gallery) – especially if one of the paintings’ selling artist is already mentioned Jan Hrcka. This can be very dangerous for me and my wallet :). Sorry for all the unplanned “product placement” in this blog-contribution – but I’ve heard that before Christmas everything is allowed...
Text/
Written by: Boba Baluchová (@bobinkha), Foto/
Photo: Palo Markovič (@palomarkovic)
.jpg)
