Vyštudovala
scenáristiku na VŠMU v Bratislave, momentálne pracuje v Slovenskom filmovom
ústave. Pred pár rokmi v sebe objavila vášeň pre šitie, pletenie a háčkovanie. Zhotovuje
z rôznych materiálov textilné hračky (predovšetkým roztomilých hlodavcov) aj
tematické ozdoby. O tom, ako takáto ručná výroba súvisí s ochranou zvierat,
sa dočítate v rozhovore s Petrou Machálikovou.
Kedy a ako si v sebe objavila vášeň pre háčkovanie?
Už od mala som vždy niečo zhotovovala
ručne, ale háčkovanie a pletenie ma stále akosi obchádzalo. Ako dieťa som
sa naučila robiť tzv. retiazku, a tým to skončilo. No o pár rokov
neskôr ma kamarátka nahovorila na kúpu prvej vlny a háčika. Nasledoval
kurz a už som háčik viac nepustila z ruky.
Koľko
hodín tejto vášni denne venuješ a ako sa zdokonaľuješ?
Háčkujem, keď sa dá a kde sa dá – v aute
po ceste do práce, po večeroch doma... Takže to bude pravdepodobne niekoľko
hodín denne, :). Snažím sa neopakovať stále to isté
dokola a stagnovať, ale vymýšľať nové veci (vzory, kombinácie, tvary
výsledných výrobkov), a tým sa zlepšovať. Práve chystám kolekciu myšiek,
ktoré budú zas o niečo inšie a dokonalejšie, ako tie spred roka.
S akými materiálmi pracuješ a aké techniky možno nájsť na tvojej fanpejdži Mr Tooth – U Zúbka?
Najradšej mám tú pracnú piplačku rukami.
Teda hoci mám doma stroj na šitie, stále mám radšej ručné šitie. Tak vznikli aj
moji škrečkovia z filcu. Celkovo mám rada prírodné materiály, teda filc,
plsť a vlna mi učarovali najviac. Často sa mi tiež stane, že ma niekde zaujme
nejaká bavlnená látka od konkrétneho textilného dizajnéra. Potom niet pomoci, musím
ju mať. Chvíľu však trvá, kým ju konečne použijem – najprv sa z nej
celistvej totiž vytešujem; nedokážem do nej okamžite zastrihnúť, :). Ale mám predsavzatie, že už nebudem
nakupovať ďalšie materiály, kým svoje doteraz „naškrečkované“ zásoby nepomíňam.
Od babky mám kopec bavlniek na vyšívanie, a tak nimi občas dozdobím už
hotové zvieratká. Drobné výšivky vždy prídu vhod.
Kde
(a prečo) nakupuješ materiál pre svoju prácu?
Látky nakupujem väčšinou cez internet,
keďže tam je najväčší výber. Na vlny mám však svoj srdcový kamenný obchod,
Klbkoshopu, pretože sa v nich potrebujem najprv poprehrabovať a ochytať
si ich. Inak si nevyberiem tú pravú. Zároveň mi záleží na kvalite, a tu
mám pri výbere a nákupe absolútnu istotu.
Svoje
výtvory predávaš aj na portále sashe.sk. Ktorým druhom a v akom
období sa darí najviac?
Na sashe.sk nie som dlho, ale už teraz
môžem povedať, že sa zatiaľ najviac darí háčkovaným zvieratám (celoročne)
a vianočným ozdobám z filcu.
Jedeň
deň dáš na web svoje najnovšie kúsky, druhý deň ich už ktosi predáva na
sociálnych sieťach. Čoraz viac návrhárok a dizajnérok sa stretáva
s kopírovaním na internete. Čo s tým?
To je ťažká otázka. Dnes je naozaj
všetko na internete, aj ja som začínala s predlohami z rôznych
stránok. Čiže asi sa s tým treba iba zmieriť a byť vždy o krok popredu
pred plagiátorkami. Človek musí neustále vylepšovať vlastné výrobky, mať svoje originálne
metódy, ktoré niekto druhý len tak ľahko nezopakuje...
Odkiaľ
berieš vzory? (Hľadáš si na internete predlohy, alebo si vzory tvoríš v hlave?)
Mám rada niekoľko zahraničných
dizajnérok, ktorých tvorbu sledujem, no strihy si potom vymýšľam sama. Zvlášť pri
pletení využívam vlastné návody, ktoré neustále vylepšujem. Napríklad moje
pletené myšky práve prešli ďalším vylepšením, z ktorého sa veľmi teším... Niekomu
to môže prísť malicherné, ale ja sa každému zdokonaleniu ručnej výroby veľmi
teším. Keď sa mi však zapáčia návody od zahraničných dizajnérok, tak si ich jednoducho
kúpim. Už aj u nás dostať krásne knihy s amigurumi návodmi.
Kto ťa teda v SR alebo vo svete inšpiruje? Koho v tejto sfére „uznávaš“?
Vysadená som na myšky, ako možno
spozorovať už pri prvej návšteve mojej fanpage U Zúbka. Zo zahraničných produktov
sa mi preto najviac páčia plstené myšky od Sweet Pea felts a plstené
zvieratká od Johana Molina, tiež šité myšky od Odile Bailloeul a veľmi
rada sledujem aj ilustrátorku Anitu Jeram. Z českých autoriek som sa
zamilovala do zvieratiek od Emaluna a bábik od Rozmar Kopeckej, ktorá
takisto nádherne ilustruje detské knihy. Z našich slovenských je to určite
Čudo makové. Mám už od nej pár krásnych obrazov a maľovaných zvieratiek.
A moja srdcovka je ilustrátorka Bumpkinová. Jej profil aj blog sledujem
denne a vždy sa teším na nový obrázkový príbeh. Spolu s priateľom
začali vpisovať kreslené príbehy do kože. Keby som sa raz odhodlala pre tetovanie,
oni dvaja by boli moja jediná voľba...
Sú
tvoje výrobky určené deťom alebo dospelým? Od akého veku je bezpečné sa
s nimi hrať?
Moje výrobky sú určené v prvom rade
ľuďom, ktorých oslovia srdcom. Všetky vlastne vyrábam najprv akoby „pre seba“.
Nie je to žiadna masová výroba. Keď sa nejaké zvieratko komusi zapáči
a osloví ma cez internet s návrhom kúpy, poteším sa záujmu, ale aj sa
s ním potom ťažko lúčim. Každý jeden kus je oddretý originál. Ale aby som
sa vrátila k otázke: Väčšinou sú vhodné aj pre deti (v prípade, že tomu
tak nie je, kupujúceho na to vždy vopred upozorním). Snažím sa používať
kvalitné prírodné materiály, ktoré sa dajú prať. Používam bezpečnostné oči
a nosy, poprípade ich vyšijem, aby ich deti nemohli zjesť.
Kam najďalej putoval tvoj výrobok? Bolo nejaké špeciálne prianie, na mieru?
Moje výrobky sú zatiaľ primárne roztrúsené
po celom Slovensku. Minimálne dva sú už aj v Oceánii. Robím, samozrejme,
aj na mieru. Mám rada výzvy zvonka, ktoré by ma mohli inšpirovať a posunúť
v tvorbe. Teraz nedávno som napríklad ušila na objednávku veniec z filcu,
ktorý nemal byť adventný, ale celoročný a riadne farebný. Tak ma to
nadchlo, že som potom ušila ešte dva s rôznymi podobnými motívmi.
Prečo
tvoríš najmä zvieracie motívy z bavlniek a filcu?
K zvieratám mám vzťah od malička.
A keďže ich sama doma niekoľko chovám, tak to bola jasná voľba, :). Najprv som si vyrobila neživé klony
tých svojich živých domácich miláčikov. Tak vlastne vznikli moji prví škrečkovia.
Ako som už spomínala (a vidieť to na facebookovskej fanpage alebo na SaShe), hlodavce
a predovšetkým myšky sú pre mňa srdcovka a dlhodobá záležitosť. Chcela
som tiež tento druh zvierat viac priblížiť dospelým i deťom a ukázať im, aké môžu
byť roztomilé. Ľudia totiž hlodavce primárne vnímajú ako škodnú, ktorú treba
otráviť. Rada si k nim vymýšľam aj celé príbehy.
Koľko
zvierat máš teda doma ty? Ako si k nim prišla?
Momentálne mám dvoch zachránených džungárskych
škrečkov. Jedného našli ľudia vo svojom byte (pravdepodobne niekomu ušiel),
druhý bol takmer popopravený (ktosi mu chcel holými rukami vykrútiť krk). Mám
jedného sýrskeho škrečka, ktorý je ako jediný „nezachránený“, ale kúpený
z chovateľskej stanice. Potom mám dva osmáky degu – spoločenské zvieratá,
ktoré by sa nemali chovať osamote. Spoločnosť nám robí ešte fenka, včas
zachránená a odchytená v osade jednou skvelou organizáciou, no a pred
sviatkami pribudlo ešte malé mača, ktoré sme našli na diaľnici... Nevylučujem,
že sa zostava ešte rozrastie, :).
Do
súťaže s blogom balbodebra si venovala vianočné ozdoby s chrtíkmi.
Prečo práve takýto motív?
Ozdoby s motívom psíkov
a mačičiek sú u mňa veľmi obľúbené a objednávané najmä
v období Vianoc. Chrtíci sú však prví z novo-pripravovanej kolekcie.
Je to pre mňa veľmi elegantné plemeno, a tak sa mi zažiadalo aj
elegantnejšieho prevedenia.
Ako
môže výroba hračiek a ozdôb súvisieť s ochranou zvierat?
Napríklad nepoužívaním materiálov (napríklad
kožušín), pre ktoré zvieratá trpia či zomierajú. Takisto spolupracujem s niekoľkými
útulkami a združeniami, ktorým pravidelne do charitatívnych aukcií či
fundraisingových kampaní venujem svoje výrobky. Takto získané financie idú
priamo na pomoc zvieratám, a tomu som rada... Moje uháčkované zvieratká a
boj za práva zvierat je teda takto prepojený... Sama tiež napríklad nejem mäso a nekupujem si výrobky
(topánky a doplnky) z kože. Vďaka osvete a opakovaniu tejto témy na
mojich stránkach sa môžu stať aj ďalší ľudia viac citliví a aktívni v
ochrane zvierat.
Text: Boba M. Baluchová, Foto: Petra
Macháliková, Robo Šulák
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára