Inspire 63: Odlesky jarného slnka vo vlasoch

Text: Boba Baluchová (písané pre magazín Inspire 63/2012), Foto: Palo Markovič

Go blue in greyish spring!!

Presne pred rokom som si užívala voňavú jar v krajine, ktorá sa rozlohou aj počtom obyvateľstva podobá Slovensku – v Dánsku. Počas jarných mesiacov som si v mestečkách ostrova Jutland všímala štýl obliekania dánskych žien. Testovala som hypotézu, či je severská móda taká nudná a chladná, a či aj mňa nejak v odievaní ovplyvní.
One year ago at this time I used to enjoy lovely spring time in the country, which is in size and population similar to Slovakia – in Denmark. During these spring months I tried to check the dressing style of Danish women in the island of Jutland. I wanted to test the hypotesis, if northern fashion is really that boring and cold (and if it could have an influence on my fashion style).

Predovšetkým mladí ľudia zo zahraničia, študujúci v Dánsku, o jeho obyvateľstve tvrdia, že Dáni a Dánky sú v mnohom dokonalí, no v rámci sociálnych väzieb sú odmeraní a chladní. Neznámych ľudí si nepripúšťajú k telu (teda pokiaľ nie sú spoločensky unavení po desiatom pohári piva).
Ak máte napozerané filmové diela dánskeho velikána Larsa von Triera alebo iné kľúčové filmy, natočené podľa dánskeho manifestu Dogma 95, viete – o čom hovorím.
V Kodani je ponuka umenia a kultúry nevyčerpateľná. Ak máte booknuté správne stránky na Facebooku – eventy na zaujímavé podujatia vám naskakujú v profile každú hodinu. A to potom obhliadku príliš malej Malej morskej víly, či čoraz častejšie vládou ohrozovaného mesta v meste Christiania môžete spokojne vynechať.
Mostly young people from abroad studying in Denmark use to say about its citizens, that Danes are perfect in many ways, but in social relationships they are distant and cold. They don’t let the strangers comer (the only exception could be the social exhaustion after tenth glass of beer).
If you know popular movies from the master of Danish cinematography Lars von Trier or other key movies (shot according to the Danish Dogma 95 manifesto) – you can imagine what I am talking about.
In Copenhagen, the offer of arts and culture is inexhaustible. If you book the correct page on Facebook, interesting events will appear in your profile every hour. And then you can omit visiting the a bit too small Little Mermaid, or Christiania – the city in the city which is increasingly threatened by the government.

Dospievajúca dánska mládež má vo svojom „to do“ liste len niekoľko položiek: Odsťahovať sa čo najskôr od rodičov do veľkého mesta (čo je v tomto prípade: metropola Kodaň na ostrove Zealand, Aarhus na Jutlande alebo Odense na Funene), alebo odísť na úplnú samotu (a tam sa slobodne venovať poľnohospodárstvu či umeniu).
V rámci odievania u severských mladých ľudí prevláda už vyše roka hipsterská mánia (aj ja občas podľahnem) – z farieb však stále prevláda šedá a ďalšie zemité (na naše pomery: smutné až vyšumelé). Vhodnou kombináciou možno dosiahnuť pritiahnutie objektívov aj pohľadov náhodných okoloidúcich.
Podľa módneho diktátu v strednej Európe sú legíny „out“, nie však v Škandinávii. U väčšiny tunajších dievčat je to samozrejmosť, dokonca nutnosť: pod sukňu, šaty či kraťasy. K tomu remienkové sandále alebo balerínky a navrch opäť populárne trenčkoty (plendavé baloňáky) prírodných farieb.
There are not many tasks in the “to do” list of Danish youth adults. They want to move away from their parents as soon as possible to the big city (which includes the island metropolis of Copenhagen on Zealand, Aarhus on Jutland or Odense on Funen), or to live completely alone (and freely dedicate themselves to agriculture or the arts).
The hipster style is the most popular trend among northern young people more than one year (sometimes I also fall into). They prefer to put on themselves greyish and other ground colors (in our country we can call them sad or old-fashioned). But if there is good combination of styles and colors – the lenses of cameras and human eyes will react on it!
According the fashion dictate of central Europe: the legins are out. But not in Scandinavia! It is everyday component of the clothing of Danish girls – they use to wear them under the skirt, dress or shorts (in combination with sandals or balerinas and popular earth-colored trench-coats).

Aj ja som sa prichytila pri tom, že si v dánskom second-hande vyberám šatičky v regále s oblečením šedej farby. Našťastie som sa doma dostatočne pripravila na svoju polročnú severskú stáž a priniesla si tam veľa tyrkysových a modrých kúskov. Čiapka, šál a pančuchy museli byť u mňa vždy inej, ako pochmúrnej farby.
Šatôčky zo sekáča síce mali v sebe šedé lemovanie, ale nechýbala okrem čiernej modrá farba do tretice. Všetko zachraňovala modrá športová bundička (sestra ju vyhrabala v kežmarskom sekáči asi pred siedmimi rokmi) s bielymi a čiernymi pásikmi. Možno ma teda naďalej považovať za bojovníčku proti módnej šedi v slovenských i dánskych uliciach.
During my study stay in Denmark I realized, that I have been searching for dresses in the section of second hand with clothes of grey colors. Fortunatelly, I well prepared myself at home and I brought with me many turquoise and blue pieces of clothes. Cap, scarf and tights had to be all the time in light color (not in greyish sad color).
My dress from second hand consisted of grey lining, but with addition of blue color (in tripple combination with black). Everything saved my blue sportif jacket with black and white stripes which my sister bought in a Slovak second hand seven years ago. So it is possible to call me the fighter against the greyish mood in Danish, but also in Slovak streets.

Foto / Photo: Palo Markovič

Live the synonyms for arctic winter

Sedím doma v teplúčku, a spomínam na pobyt v Istanbule – multikultúrnej metropole, plnej dobrosrdečných ľudí, svojských rybárov, vyjednávajúcich predavačov, náboženských vplyvov, farebných látok, prenikavých vôní, historických budov a lákavých suvenírov. Popíjam typický turecký čaj s jablkovou príchuťou, zarobený z krikľavo zeleného prášku v sáčku, ktorý sme kúpili na Spice Bazaare za pár tureckých lír. Na um mi zíde, ako nás tam prekvapilo sneženie, ako sa menil náš program a meškali lietadlá. To všetko pre zmenu počasia – pre zimu v zime.
Sitting in my cosy house I try to refresh my memories on our journey to Istanbul – multicultural city, full of warmhearted people, unique fishermen, bargaining sellers, religious influences, colorful fabrics, intensive aromas, historical buildings and teasing souvenirs. I’m drinking traditional turkish tea with apple flavour – prepared from glaring powder in bag – that we bought for few turkish liras in Spice market. I remember how snowing surprised us – how our program had to be changed and our airplanes had delays. Just because of weather change – because of cold in cold season.

Tak si to teda zhrňme, ako je to u nás s tým počasím! V novinách často narážam na slovné spojenie: arktická zima. Keďže to nie je jednotýždňová záležitosť – kolegovia a kolegyne z novinárskej komunity sa snažia prísť na nové synonymá, ako tú zimicu vonku pomenovať. Na španielčine pred týždňom nás lektorka učila, ako sa povie: sibírska zima. Vo Francúzsku politička odkázala (ale skôr to bola nešťastná formulácia posolstva) ľuďom, žijúcim na ulici, že majú ostať doma/nemajú vychádzať von. Kamarátka kupuje v IKEA lacné deky, aby zvieratká v bratislavskom útulku nepomrzli. V meste pod Tatrami, kde som prežila detstvo, mrazy vyrúbali storočný rekord v teplote pod nulou. V takej Moskve, kde desiatky stupňov pod nulou prežijú v riadnom kožuchu každoročne, nemrnčia. Keď sa však prejdete po nákupnom stredisku v Bratislave, vo výkladoch visia oznamy: výpredaj zimnej obuvi, na pultoch už sú jarné tenisky. Všetko je teda zjavne tak, ako má byť.
So let’s summarize – what’s the problem with the weather these days?! Very often I use to find phrase in newspaper: arctic winter. And because this is not the matter of one week – my colleagues, journalists from media community try to invent new verbal descriptions – proper synonym of this coldness outside. On spanish course our lector taught us last week how to translate from slovak to spanish: siberian winter. In France one politician sent message to people, who live on the streets, that they are supposed to stay at home/do not leave their houses (but I hope, it was only unhappy formulation of sentence). My friend went to IKEA shop to buy cheap blankets to protect animals in cattery from that coldness. In my town of childhood under the High Tatras frosts overreached the hundred-years’ record in freezing temperatures. But in Moscow (where people use to live this kind of strong winter every year) nobody complains. When you enter the shopping store in Bratislava, you will see the advertisments in shop-windows: sale (for winter collection). Shop counters are full of spring products – fabric trainers for instance. So it seems, that everything is OK.

V jarných teniskách von tak skoro nevybehnem, tak ďaleko moja otužilosť nesiaha. Snažím sa obliekať v tomto období strategicky aj navrstvene. Niekedy ma stretnete aj s troma šatkami na krku, alebo dvoma šatami na sebe. Ak mi je počas prechádzky po meste (alebo skôr počas protestov, ktorých bolo za posledný mesiac v Bratislave hneď niekoľko) stále zima – lokalizujem v iPhone najbližší sekáč a ide sa na „núdzový nákup“. Poznám ľudí, ktorí do sekáčov nechodia nakupovať, ale sa len inšpirovať – občas tam objavíte aj tradičné kroje či vojenské uniformy z celého sveta. Moja mamina zasa často navštevuje sekáče kvôli gombíkom. Nie, že by trpela „tverpovskou diagnózou“ ako v českom filme Knoflikáři. Občas ale naozaj kabát či šaty kúpi len preto, aby odtiaľ mohla unikátne gombíky odstrihnúť a prešiť si ich na iný odev. Popravde, občas sú nové gombíky v galantérii drahšie, ako celý kabát v second hande.
I am not sure when I will be able to go out in trainers. My toughness is not that strong. I try to put on as many layers as possible in this season. Easy strategy: sometimes you can meet me with three scarfs on my neck or two dresses. When I still feel cold during my walk (or during the protests, which happened quite often in our city last weeks) – I will locate the closest second hand with my iPhone and let’s go for „emergency shopping“. I know people who don’t buy anything in second hands – they have been trying to absorb the inspiration. Sometimes you can find there traditional folk costumes or military uniforms from all over the world. My mother often use to visit second hands only because of buttons. She is not suffering from „tverpian diagnosis“ like in czech movie Buttoners, not at all. But sometimes she is able to buy certain coat or dress only because of unique buttons. Then she can cut them and sew on another piece of clothing. To be honest, in some cases new buttons are more expensive in haberdashery than a whole coat in second hand.

Už viac, ako dve sezóny, kraľuje môjmu šatníku horčicová žltá farba. Pridala sa k nej túto zimu aj parížska modrá. Na zlatú farbu asi tak skoro neprivyknem, ale nikdy netreba hovoriť: nikdy. Kedysi som aj hnedej či sivej hovorila: nie – v minulosti som ich považovala za kancelársky strohé a fádne. Dnes si ich viem predstaviť aj v rámci mojich outfitov. Keď sa všetko ozvláštni – napríklad neobyčajnou brošňou od šikovnej dvojice (predávajúcej doplnky na sashe.sk) pod názvom: „malé a“. Tento modrý kabát s dvojradovým zapínaním mi mamina kúpila (ako inak) v second hande za jedno euro. Nie celkom mi sadol, takže som ho mala na sebe len raz. Neskôr mi naznačila, že ak ho chcem vyhodiť, môžem, ale nech prv odstrihnem gombíky. Vybrúsené modré kryštáliky, olemované zlatou farbou sa jej veľmi páčia. „Gombíkovská úchylka“ môže byť nákazlivá, no hlavne podporuje kreativitu a schopnosť kombinovať, improvizovať. Asi ten kabát začnem v týchto mesiacoch nosiť. Arktická zima ponúka priestor na módnu prehliadku...
For more than two seasons the queen of colours in my wardrobe is mustard yellow color. This winter I added also parisian blue into it. But it will be harder to get to used golden color for instance. But never say never! In past it was the same with grey and brown colors – I labeled them as rigorous secretarial and tiresome colors. But nowadays I can imagine them as a part of my outfits. When you make it special – with extraordinary brooch from skillfull couple (selling the products on hand-made webstore sashe.sk) under the name of: „small a“. My mother bought me this blue coat with double-breased buttoning (of course) in second hand for one euro. It didn’t fit me that much, so I put on only once. Later she told me that I am allowed to throw it away – but without these buttons (I was supposed to cut them off first)! She liked very much the refined blue crystals laced by golden color. „Button-deviancy“ can be contagious, but first of all it supports your creativity and ability to improvise or combine materials. Maybe I will think about wearing that coat more often. Arctic winter offers the space for fashion show...

Foto / Photo: Palo Markovič

Slovak snow-flake of sunny Saturday

Január je azda najrušnejší mesiac v roku. Povianočné odvykačky a odtučnovačky máme úspešne za sebou, upravujeme novoročné predsavzatia podľa našej pevnej vôle. Mňa ako nekončiacu študentku neminie skúškové obdobie. A hoci sa majú v tomto období ľudia oddávať zimným športom a prechádzkam po vŕzgavom snehu – občas to vonku vyzerá na príjemnú jar až leto. V jednu januárovú sobotu sme sa takúto dlhodielsku slnečnú atmosféru (s odleskami na mojich vlasoch i šatách) snažili zaznamenať na film.

January is probably the most hectic month in year. We just passed the wean for eating and fasting cure after Christmas, nowadays we are trying to rearrange our new-year resolutions supporting our strong willpower. For me as neverending student it also means exam-period. In this time people should enjoy winter sports and walks on creaky snow. But sometimes outside looks like during spring or maybe summer time. One january saturday we tried to capture on film this sunny atmosphere in Dlhe diely quarter (catching the afterglows in my hair and dress).

Keď vyšlo v polovici januára po dlhom čase hrejivé slnko, vybrali sme sa na lúku. Všetko prebiehalo veľmi rýchlo a neorganizovane, no výsledok vyzerá ako z umne zostaveného svadobného albumu (náhodou objaveného na povale domu starých rodičov). Snehová vločka v ľudskej podobe si (nielen pred objektívom, ale aj v reále) upravovala vetrom rozstrapatené červené vlasy a predierala sa v bledých šatičkách a mäkkých čižmičkách pomedzi prezreté žltavé obilie a šípkové kry. Tieto presvetlené fotky s retro-nádychom vystihujú dokonalo jedinečnú zimo-letnú náladu vtedajšieho dňa na okraji Bratislavy.

To slnko bolo tak omamujúce, že som sa spontánne rozhodla oprášiť biele a krémové kúsky oblečenia zo svojho šatníka, ktoré som si dávnejšie zadovážila v second hande. Bielu farbu takmer vôbec nenosím. Lesklé minišaty s nazberkanými rukávmi však nádherne odrážajú slnečné lúče. Mamka mi ich kúpila za pár eúr – len tak náhodou – keby motyka vystrelila a ja som dostala chuť obliecť si svetlé farby. Ťažko sa žehlia, no s hrubou bielou šatkou so strapcami vytvárajú akoby súčasť tradičného kroja snehovej princeznej z nejakej severskej rozprávky. A takú rozverne rozprávkovú náladu som v ten deň mala!

When cosy sun appeared  after long period in the middle of january, we decided to go to see the meadow. Everything went so fast and unorganised but the results look like from precisely built-up wedding photoalbum (coincidentally found in loft of grannies house). Snow-flake in human shape (not only in front of camera, but also in real situation) was trying to fix up wind swept red hair and she was making the way through overmatured yellowish grain and bushes. These backlit photos with retro-atmosphere represent perfectly this unique winter-summer mood of that day on the periphery of Bratislava city.
This sun was so illuminating, so I decided to dust down white and cream pieces of my clothing from my wardrobe, which I bought in past in second hand. I usually don’t wear white clothes. But shiny mini-dress with draping sleeves perfecly reflecting ray of light. My mommie bought it for few euros – just in case – if the pickaxe would catapult and I would be in mood to wear light colors. It’s difficult to iron it, but with white babushka-scarf with tufts together the dress reminds me a part from traditional folk costume of snowy princess from a northern fairy-tale. And I was exactly in that kind of waggishly fairy-talish mood that day!

Decká, ktoré sme cestou na dlhodielsku lúčku stretli, si mysleli, že som nevesta – lebo v našej krajine biela farba šiat a k tomu deň ako sobota symbolizujú svadobný obrad. Musela som sa nad tým pozastaviť. Ak by som sa chcela vydávať – hádam mi nezakážu vziať si môjho vyvoleného hoci aj v utorok ráno. Nebudem predsa fixovaná na sobotu a nebudem si päť mesiacov dopredu rezervovať termín v kostole. Ak mu chcem dať darček, hádam od Vianoc nebudem čakať až do ďalšieho povinného (a vo výkladoch obchodov prezentovaného) sviatku Sv. Valentína. Tieto „návyky“ (a s nimi zákazy, príkazy, očakávania, prispôsobovania) ma vyvádzajú z miery...

Nechcem vytŕčať z davu za každú cenu, ale tieto zvyky, ktoré nemožno meniť, a stereotypy prechádzajúce do podivných predsudkov, ma rozčuľujú. To je, ako keď všetkých Španielov a Španielky hádžu do jedného vreca ako lenivých, nedochvíľnych zamestnancov/kýň len preto, že majú radi poobedňajšiu siestu.

On our way to the meadow we met few kids. They were thinking I was a bride – because in our country the white color of dress combined with a day-saturday symbolizes the wedding ceremony. I had to stop and think a bit about it. If I would like to get married – presumably they would not forbid me to marry my fiance even if I would like to be on tuesday morning. It’s awkward to be fixed with saturday and make a reservation in church five months in advance. If I want to give him a gift – I won’t wait until another forced holiday (presented in storefront of shops): Valentine’s day. I can’t stand all these „customs“ (with all these restrictions, injuctions, expectations, adaptations).
I don’t wanna be against everything all the time, but I also don’t agree with these unchangeable habits and stereotypes, tending into the strange prejudices. It’s like people are putting all Spanish citizens into one pocket as lazy unpuctual folks only because of their afternoon siesta-time.

To isté sa predsa týka farieb. Biela farba v niektorých krajinách rozhodne nesymbolizuje čistotu a sobáš, ale smútok, nostalgiu, stíšenie až smrť. Keď som sa pred rokmi učila na skúšku z nonverbálnej a vizuálnej komunikácie – bavila som sa na generalizujúcich tvrdeniach typu: zelená farba je vhodná do pracovne, lebo upokojuje; oranžová je vhodná do kuchyne, lebo vzbudzuje chuť do jedla; a fialová nie je vhodná do spálne, lebo ochladzuje. Všetci sme predsa iní, jedineční (a samozrejme, rovnocenní) – u každého funguje čosi iné. Ako môže brať človek toto tak záväzne a závažne?

Ľudia (nielen na Slovensku) majú strach z nepoznaného. Veria nepodloženým správam z vysielania komerčných televízií a bulvárnych denníkov. Keď im záleží na rozlišovaní a symbolike farieb, ľahko môžu skĺznuť do nálepkovania a stereotypizácie – od vecí k ľuďom – od oblečenia k cudzincom a cudzinkám v našej krajine.

V rámci interkultúrneho učenia sme kdesi na začiatku, no krôčik po krôčiku – automatickým neškatuľkovaním všetkého, čo na krátku chvíľu vidíme a hlbším spoznávaním vecí aj ľudí okolo seba – sa môžeme posúvať vpred s otvorenou a nezaťaženou mysľou... Tak ľahko, ako tá prozprávková snehová vločka v sobotu ráno...

That’s the same with the colors. In some countries white color doesn’t symbolize purity and wedding, but sadness, nostalgy, calmness or death. When I prepared myself for the Nonverbal and visual comunication course test few years ago – I was laughing because of these generalizating claims: green color is good for your workroom because of its calmness; orange color for your kitchen because of its stimulation of apetite; or violet color is not good for your bedroom because of its coldness. Everybody is different, unique (and equal, of course) – but for all of us is working something else. How can human take it so seriously and obligatorilly?
People (not only in Slovakia) feel fear of unknown. They believe in unverified information from broadcasting of commercial televisions and tabloid newspaper. If they care about distinction and symbolism of colors, they can easily fall down into the labelling and stereotyping of not only things, but also people – from clothing they can move their discrimination-interest to foreigners in our country.
In the topic of intercultular learning we are somewhere at the beginning. By not automatically labelling of everything, what we see only for a short time; and by deeper getting to know the things and also people around us – step by step we can move forward with open and not suspicious mind. Easily like this snow-flake from fairy-tale on saturday morning..

Foto / Photo: Palo Markovič

Hoping & shopping before Christmas

Takto pred týždňom sa všetci ľudia chystali na slávenie, alebo skôr (s)trávenie Vianoc. A takto pred dvoma týždňami sa v bratislavskej cvernovke dolaďovali posledné detaily pred spustením zimnej dizajn burzy s hand-made tvorbou a doplnkami. Na tomto mieste nebolo možné peniaze udržať dlho v peňaženke, skôr naopak – ale zasa s vedomím, že daný vianočný darček nebude mať každá druhá osoba v meste... Za originalitu zaplatiť treba a treba tiež podporiť slovenský dizajn, ktorého v našej krajine stále nie je dosť (aj keď počty predajcov a predajkýň na portále sashe.sk by mohli hovoriť o nasýtenom stave).

One week ago all people were preparing themselves for celebrating or spending Christmas holidays. And two weeks ago there was a fine-tuning of last small details in Bratislava’s Cvernovka-space before the start of design market with hand-made products and accessories. At that place there wasn’t a chance to keep money in purse – people were spending a lot of money with the knowledge, that Christmas present from that place not everybody will wear in our city... It is necessary to pay for the genuineness and it is good to support Slovak design which is still quite rare in our country (even if we can hear about market saturation according to huge amounts of product-sellers at hand-made website sashe.sk).

Celý jeden víkend v polovici decembra sme so spolužiačkou mali v pláne zbierať materiál pre náš dokument o Winter urban markete v Cvernovke. Teda šlo o filmársku prácu, nie o míňanie peňazí v rámci predvianočných nákupov – teda aspoň sme v to obe dúfali. Lenže popri zaznamenávaní rozhovorov s tvorkyňami a autorkami značiek (Bu!, Samo & Sato, Fashion recycling lab) sa naše rozhodnutie neupevňovalo. Pribudli čelenky od Hogo fogo a pár originálnych šiat od Yaxi Taxi. Berieme to tak, že sme podporili sme ľudí, ktorí svoj talent pretavili do konkrétnej hand-made tvorby a svoje výrobky posúvajú do nových rúk.

I had a plan with my schoolmate for the whole weekend in the middle of december – to collect material for our documentary about Winter urban market in Cvernovka gallery. So it was film-making work, not spending money in the name of Christmas shopping – we were hoping for our strong will. But besides the recording of interviews with authors and creators of brands (Bu!, Samo& Sato, Fashion recycling lab) our resolution wasn’t strong enough. We bought few forehead ribbons made by Hogo fogo and a pair of original clothes made by Yaxi taxi. Let’s take it as the support of people who transformed their talent into particular hand-made production and they are looking for new owners for these products.

Sto minút materiálu je stiahnutých v počítači a čaká na strihanie. Fotografie z tohto ročníka budú naskenované z filmu až o pár týždňov. Uspokojujem sa teda návratom do archívu a spomienkami na predošlé urban-markety. Vtedy som načrela do svojho detstva a vytiahla jeden zo zážitkov o imaginárnom kámošovi mojej mladšej sestry. Na počesť tichých spoločníkov a verných priateľstiev som v cvernovke venčila kartónového lomo-psa a predvádzala na verejnosti svoj nový hrejivý nákrčík či zelenkavé retro-minišaty (ako inak za pár eúr zo second-handu).

One hundred minutes of material is downloaded in my computer and ready for editing. Photos from this year will be scanned from film in few weeks. So I am passing the time by looking back into the archive and reminding my memories from previous years of urban markets. Back then I returned into the childhood and found one of the adventures about imaginary friend of my younger sister. In honour of silent fellows and trusty friendships I walked a cardboard lomo-dog in Cvernovka-space. I also presented in public my new warm neckcloth and green retro-dress (got it for few euros from second-hand as usual).

Keď raz navštívite niektorú z rozvojových krajín, ručne vyrobené produkty si budete vážiť a podporovať, ale zároveň si uvedomíte – že netreba peniaze míňať na všelijaké zbytočnosti. Že namiesto jedenástich párov náušníc stačí jeden pár. To, že na to máme dnes peniaze, zákonite neznamená, že ich budeme mať zajtra, alebo že či tu zajtra vôbec budeme. Nič netreba brať ako samozrejmosť!

After you visit one of development countries you will appreciate hand-made products and support their creators. But at the same time you will realize that there is no need to spend money on trifles. It is OK to buy one pair of earing instead of eleven pairs. It is not written anywhere that if we have money today we will have money also tomorrow. It is not certain that we will be here tomorrow. So don’t take anything for granted!

Som na seba teda trochu hrdá! Už nekupujem všetku bižu a zvršky bez rozmyslu a pre seba, ale skôr ako vianočné darčeky pre blízke osoby – ktoré by asi nemali odvahu si to samy vyskúšať a zakúpiť. Nepodnikám už toľko uľútostené akcie typu: „u tej predajkyne, u ktorej nikto nič nekupuje, si musím ja čosi povinne zadovážiť – aby neodchádzala večer domov smutná“. Už si viem zakázať rôzne obskurné vankúšiky, taštičky či náušnice, ktoré by pravdepodobne zachytávali prach u mňa doma.

I am proud of myself a bit! I don’t buy every jewellery and clothes without thinking only of me, but most likely as Christmas presents for my close friends – who probably wouldn’t have enough courage to try and buy them. I also don’t undertake actions of type: „I have to buy something from that seller because nobody is interested in her products – I can’t stand to let her go home sad“. I am able to forbid myself to buy all these strange pillows, hand-bags or earings, which would propably catch the dust at my home.

Tieto urban markety sú síce útokom na naše peňaženky, ale aj dobrým spúšťačom našej fantázie. Ak doma vyrábate šperky či šijete odevy – bezpochyby vás to inšpiruje a namotivuje – ukázať svoju tvorbu na verejnosti a získať spätnú väzbu v podobe záujmu nakupujúcich. Tento rok sa to podarilo siedmim desiatkam predávajúcich, stovkám nakupujúcich! Predsavzatie do nového roka? Podporovať slovenský dizajn, no zároveň šetriť. Či to ide dohromady, uvidím už o pár týždňov...

These urban markets are nice attacks on your purses on one hand, but also good starter of our fantasy on the other one. If you create jewellery or sew original clothes at home – it will inspire and motivate you, indeed, to show your work in public and get feed-back from potential customers. This year about six dozens of sellers and hundreds of visitors did it! What about New Year’s resolution? To support Slovak design, but also to save money. If it fits together we will see in few weeks...

Foto / Photo: Palo Markovič

Inspire 62: Do zimy v nomádskom štýle

Text: Boba Baluchová (písané pre magazín Inspire 62/2011), Foto: Palo Markovič

Week of Bratislava fog

Čo je na programe začiatkom zimy? Týždeň bratislavskej hmly! Už celé dni slnko poriadne nevyliezlo na oblohu. Ľudia sa anonymne obšmietajú vedľa seba, nepotrebujú sa strojene usmievať – veď ich nie je vidieť.

Pripomína mi to jednu poviedku od Borisa Viana – kde hrala dôležitú úlohu hustá hmla a hlavná postava príbehu cítila potrebu experimentovať. Povyzliekal sa do naha a vyšiel slobodne do ulíc mesta. Aké bolo jeho prekvapenie, keď vonku narážal do iných ľudí – takisto vyzlečených do naha... Čas, keď sa originalita premieňa na uniformitu. Čo mi to len pripomína?

What’s going on at the beginning of winter? The week of Bratislava’s fog! Sun has not appeared in the sky for so many days. People are walking next to each other anonymously, they don’t need to smile on purpose – because they’re hidden, almost invisible in that fog.
It reminds me one story written by Boris Vian – where the thick fog was very important element and the main protagonist felt the need to experiment. He put off all his clothes and went out completelly naked for a city-walk. How was he surprised when he met other people outside – also with no clothes on... It was the time, when the originality is changing to the uniformity. What does this remind me?

Na prelome novembra a decembra som si pozrela niekoľko snímok z ponuky festivalu dokumentárnych filmov o ľudskoprávnej problematike Jeden svet. Väčšina dokumentov sa zaoberala nedodržiavaním ľudských práv a diskrimináciou – či už na základe politického presvedčenia, pohlavia/rodu, sexuálnej orientácie alebo rasového pôvodu. Akoby farba pleti o niečo dôležitom vypovedala. Akoby farba očí, vlasov či šiat o niečom vypovedala...

At the end of november and at the beginning of december I saw some movies from the program of documentary film-festival about human rights topic – One world. The most of the documentaries were focused on the non-application of human rights and on discrimination – based on political belief, sex/gender, sexual orientation or rase origin. Does this mean that the colour of skin can tell us something important? Does this mean that the colour of eyes, hair or clothes can tell us more about the person?

Keď som bola v Londýne, vždy ma trochu jedovalo – že tam pre obyvateľstvo nie som zaujímavá, o nič viac či menej ako ostatní. Dievčatá neočumujú moje pestrofarebné módne kreácie z výkladu fast-foodu, nekomentujú dĺžku mojich červených vlasov. V tomto veľkomeste sa denne premelie toľko najrôznejších ľudí, že výnimočnosť sa meria inak. Ten multikultúrny mix nikoho neprekvapuje. Každý vedľa každého dokáže koexistovať. Môj obľúbený režisér Terry Gillian hovorí na adresu Londýna, že ho má z najmenej obľúbených miest na svete vlastne najradšej. Bratislava je na(ne)šťastie iná...

When I was in London, I was little bit upset – that I am not interesting for the citizens (no more, no less than other people). Girls didn’t check my colorfull fashion creations from the fast-food window. They didn’t comment the length of my red hair. Lots of different people passed through that big city everyday, so the expression – to be unique means something else. This multicultural mixture doesn’t surprise anybody there. People can coexist next to the others very well. The famous movie-director Terry Gillian said about London one “compliment” – from the least likely cities in the world London is the best. Bratislava ist (un)fortunatelly different…

Vláda farieb sa prediera na povrch postupne, veľmi pomalým tempom. Tak, ako obyvateľstvo ťažko privyká na migráciu a integráciu cudzincov/cudzinkýň na Slovensku, tak sa aj v šatníkoch veselé farby objavujú sporadicky. Túto zimu to má byť vraj lepšie, tak som sama zvedavá.

Do obdobia, keď ešte chodníky nepokrýva súvislá vrstva snehu, sú najvhodnejšie gumáčiky. Za desať až pätnásť eúr zoženiete svoju vytúženú farbu i vzor, aby vám ladil s taškou či šálom. Výrazný zelený kabát s dvojradovým zapínaním (ako inak zo sekáča) patrí medzi moje najobľúbenejšie kúsky. V škôlke sme si kedysi pokrikovali takú podivnú  vetu: „Zelená a modrá – pre blázna je dobrá!“ Ak je tomu naozaj tak, pravdepodobne blázonka som. A nehanbím sa za to. Na kombinácii modrej a zelenej farby mi totiž nič neprirodzené nepríde. Práve naopak.

The power of colours are growing up to the public in very slow tempo. Our citizens are understanding and accepting hard the migration and integration of foreign peple in Slovakia. Also happy colours are appearing in their wardrobes sporadically. But it seems that this winter it will be better, so I am curious about that.
It is the best to put on wellingtons during the time, whene there is not snowing outside yet. You can buy wellies for ten or fifteen euros anywhere – in your favourite colour and shape (what is the best for the rest of your outfit: especially the bag or scarf). Very visible green coat whith double-row stiching (from second hand as usual) is one of my favourite pieces of clothing. We used to shout in kindergarden very strange expression: „Green and blue combination is the best for loco.“ If this is true, then I am probably the loco. But I don’t feel the shame. In green-blue combination I can’t see anything wrong.

Čo ma v mojom milovanom meste na krásnom modrom Dunaji baví najviac, je pozornosť náhodných ľudí. Mám to spočítané! Deväť z desiatich okoloidúcich sa za mnou otočí. Len škoda, že mi neopätujú aj úsmev, ktorý im v tej hmle nezištne venujem. Väčšina z nich sa cez mesto presúva mechanicky, mysľou kdesi inde. Ponáhľajú sa z roboty na trase: vianočné trhy, supermarket a domov, pritom v hlavách snovajú s predstihom plány o darčekoch pre najbližších a úspornom režime počas vianočných sviatkov.

V poslednom období som svoj zeleno-modrý outfit doplnila aj o nezvyčajné retro-okuliare, ktoré som si kúpila na vintage markete v Bukurešti. Svet cez ne vyzerá krajšie, azda preto, že ten modro-fialový filter rozráža aj tú hmlu a ja vidím viac, ako ostatní. Možno je to dobre, možno zle. Údiv z tváre mi zatiaľ nevymizol...

What I like the most in my loved city on the Danube river is that attention of unknown people on the streets. I counted it! Nine from ten people turned/twisted back just because of my outfit. But it is the pity that they are not able to give you back offered smile, which I usually send to them. The most of them are moving through the city very mechanically, they are thinking about something completelly else. They are running from their work on the way: Christmas market, supermarket and home. During that replacement they are just planning about what to buy for the rest of family, how to prepare Christmas dinner etc.
Lately I completed my green-blue outfit with unusual retro-glasses. I bought them in Bucharest during open-air vintage market. The world looks more beautiful through these glasses. Maybe that blue-violet filter can penetrate that fog and I am able to see more than the others. Maybe it is good, maybe not. But that astonishment from my face hasn’t vanished yet..

Foto / Photo: Palo Markovič