BalBo deBra

BalBo deBra

pondelok 25. novembra 2013

Why do I wear orange?

Preco nosim tieto dni (25. november - 10. december) oranzovu?
I wear orange because this bright color might get your attention. Did you know that 1 in 3 women and girls experience violence in their lifetime? Learn more about ending violence against women and girls here: http://owl.li/qYy2K 
 
Photo: Palo Markovic

utorok 1. októbra 2013

utorok 27. augusta 2013

Zanzibar, plný farebných výjavov


Zanzibar patril dlhodobo do môjho „must-visit“ cestovateľského zoznamu. Koncom leta sa mi to zhodou šťastných okolností aj podarilo. Keď potrebujete dovolenku v štýle ničnerobenia – relaxu a vylihovania pri pobreží Indického oceánu, Zanzibar je naozaj tým najlepším miestom. Piesčité pláže nie sú preplnené luďmi, neotravujú vás tam „beach-boys“ s ponukami najrôznejších služieb. Môžete obdivovať architektúru Stone Town, absolvovať plavby loďkami za rôznymi dobrodružstvami, alebo poštekliť svoje zmysly na lokálnych trhoch či koreninových cestách. A to presne som urobila i ja...

 

Východoafrický ostrov Zanzibar je pre turistov a turistky zaujímavý aj pre pozitívne kultúrne či umelecké skvosty, nielen pre svoju negatívnu, otrokársku minulosť. Oplatí sa navštíviť napríklad zanzibarský medzinárodný filmový festival, alebo hudobné eventy, kde možno počuť tradičnú domácu hudbu taraab. V každom druhom obchode so suvenírmi si môžete kúpiť drevené masky (určené pre najrôznejšie rituály); obrázky mohutných drevených brán s orientálnymi vzormi a originálnym pozláteným kovaním (vraj ochrana proti slonom); alebo jednoduché hudobné nástroje – podobajúce sa na stredoamerickú marimbu (ktoré vraj pod názvom balafon so sebou prenášali práve otroci z afrického kontinentu).

Mňa naviac zaujali plátna, vystavené na chodníkoch po celom starobylom Stone town – divokými farbami a zobrazovanými prírodnými výjavmi sa na seba nápadne podobajúce. Išlo o stýl maľby TingaTinga, ktorý pred niekoľkými desaťročiami do dokonalosti rozvinul tanzánsky maliar Edward Said Tingatinga. Sýto-zelené papagáje, ružové slony, oranžové opice – zasadené mozaikovito do drobunko vybodkovaných stromov sa nedajú na ulici prehliadnuť. Mnoho kvalitných východoafrických umelcov i pouličných maliarov sa hlási ku škole TingaTinga a na objednávku turistov či turistiek vyrába dennodenne desiatky rovnakých plátien. Netreba preto za toto umenie platiť príliš veľa – môže sa stať, že váš obraz nebude ani náhodou originál... 

Text: Boba Baluchová, Foto: Palo Markovič

pondelok 24. júna 2013

Inspire 68: Balbo DeBra: letný smer – Wild Wild West



Text: Boba Baluchová (písané pre magazín Inspire 68/2013), Foto: Palo Markovič

štvrtok 23. mája 2013

Kráľovná magnetických pásov (Tribute to TLIS)

Zamilovať sa dá nielen do človeka, ale i do hudby, do divadla, a aj do éteru. A to sa presne stalo mne, keď som v roku 1999 (trošku z trucu) šla na konkurz do internetového rádia TLIS v Mlynskej doline. Zotrvala som tam ako moderátorka a hudobná redaktorka zhruba dvanásť rokov a nevedela sa svojej záľuby, závislosti, či skôr diagnózy (ako to TLISu-znalí ľudia zvyknú označovať) vzdať. Myslela som si, že to bezo mňa nebude fungovať, že toho ešte toľko musím povedať nahlas niekomu ďalšiemu... Až zahraničný pobyt ma z tejto predstavy našťastie vyliečil.
TLIS ľudí vychováva, kastuje, spája i rozdeľuje. Objavila som tam toľko hudobných i literárnych géniov na meter štvorcový, ako nikde inde. Nehrávali sme z platní, CDčiek alebo mp3, ale z veľkých štúdiových magnetických pásov! Keď sa vám niektorý z nich v rukách rozpadol - na pár hodín ste mali o zábavu (skúšku trpezlivosti, zmotávanie pásu) postarané. Veľa kamarátstiev tam vzniklo, veľa sa na ješitnosti, láske, nenávisti, závisti rozbilo. Ale tak to asi chodí v každom kolektíve, kde ľudia spolu fungujú za dňa i v noci. Týždenne sme vyprodukovali desiatky pôvodných relácií, maločo z toho sa však archivovalo. Niekoľko hudobných profilov, zdigitalizovaných zo štúdiových pásov do mp3 podoby, si možno prepočuť na mixcloude.
Tento kolektív bol veľmi špeciálny. Pohybovalo sa v ňom v čase, keď som tam ako hudobná redaktorka začínala, maximálne päť dievčat v skupine asi tridsiatich mladých mužov. Živná pôda pre mladícke radosti a pochabosti... Asi pätine som pomotala hlavy (fandím si, samozrejme), jeden vzťah mi TLIS vzal, niekoľko silných väzieb mi ale aj dal (za čo som a budem vždy vďačná). S mnohými odchovanými TLISákmi (áno, zväčša mužmi) sa stretávam dodnes: v iných rádiách, na koncertoch a festivaloch. S jedným z nich asi desať rokov zdieľam spoločnú domácnosť. Niet sa teda na čo sťažovať...


Ale radšej k veci! Fotografia 'Kráľovná magnetických pásov / The Queen of Magnetic Tapes' od Pala Markoviča je výnimočná z mnohých dôvodov. Po prvé: nebola vôbec plánovaná, vznikla v priebehu niekoľkých sekúnd (v hudobnej pauze medzi dvoma vstupmi rozhovoru, ktorý som viedla) v miestnosti hudobného archívu rádia TLIS. Po druhé: ten rozhovor som v apríli 2007 viedla s talentovanou Bety K. Majerníkovou, mojou rovesníčkou (o súčasnej slovenskej hudbe, výtvarnom šperku a domácom dizajne), ktorá dnes už nie je medzi nami. Po tretie: fotka je fotená na zvitkový film vyše 50-ročným analogovým foťákom (Leica camera). A po štvrté: ten archív stoviek starých pásov dnes už v TLISe nie je. Takže som to všetko vlastne vychytala. Bola to výnimočná chvíľa, a myslím, že tú mag[net]ickosť okamihu tam cítiť. Vďaka za ňu.


Text: Boba Baluchová, Foto: Palo Markovič

piatok 5. apríla 2013

Inspire 67: Balbo DeBra – v za(u)jatí časovými pásmami



Text: Boba Baluchová (písané pre magazín Inspire 67/2013), Foto: Palo Markovič

pondelok 11. marca 2013

Seeing the sunrise in Bratislava

Stará známa pravda: Domov vám chýba najviac vtedy, keď ste tak ďaleko od neho. Čize najprv treba domovinu na nejaký čas opustiť, aby ste nič nebrali ako samozrejmosč a začali si vážiť miesto, kde žijete. Aj keď nie všetko je tam perfektné a dalo by sa naň sťažovať donekonečna...
Old known fact: You will miss home the most when you are so far from it. So firstly you have to leave your homeworld for some time and not to take anything for granted, then you will begin to appreciate the place where you live. Although not everything is perfect and you could complain about it endlessly...


Podľa správ od mojich blízkych boli vraj na Slovensku posledné týždne (aspoň podľa počasia) opäť Vianoce – snežilo a cestári hovorili opäť raz o kalamite. Ja mám najradšej Bratislavu, keď už na chodníkoch nie sú kôpky špinavého snehu, ani kamienky od posypu, ale stromy začínajú kvitnúť, mesto sa prebúdza do jari. Ešte treba chodiť v zimných kabátoch, ale už cítite, keď sa vám do chrbta oprie marcové zubaté slniečko. Už si obliekate veselšie farby a nebojíte sa, že po krátkej prechádzke v sukni a bez čiapky či rukavíc  prechladnete.
My close friends wrote me that there was the Christmas atmosphere in Slovakia during the last couple of weeks (at least according to weather) – it was snowing everywhere and public service workers talked about the calamity once again. I like Bratislava the most when the sidewalks are not full of dirty snow-piles or gravel. I love it when the trees are blossoming, the city is waking up in the spring. We still need to wear winter coats, but we can feel when fresh March sunshine is tickling you from back. I can show more cheerful colors and I am afraid that after a short walk (in short skirt without cap and glows) I could get cold.


Možno sa na Veľkú noc ešte nejaká snehová smršť preženie Slovenskom, ale skôr sa krajina rovno bez riadneho priebehu jari prehupne rovno do leta. Vtedy stoja za to ranné pozorovania východu slnka – po prechádzke okolo Múzea hodín či Židovského múzea až hore k hradu. Alebo od Dómu svätého Martina po ľudoprázdnej Kapitulskej ulici až ku Klariskám. Najlepšie ráno o 6ej: bez mejkapu, len s úsmevom na perách. Keď stretnete len zásobovacie autá a smetiarov.
Takto presne sa mi v mysli vynára moja rodná Bratislava. Keď si na ňu spomeniem zajtra, bude pravdepodobne zasa úplne iná. Ale to aj film po práci budem pozerať iný a s inými ľuďmi sa mi pospájajú asociácie...
Maybe during Easter time some snow storm will appear in Slovakia. Or the country will jump from winter straightly to the summer season (without proper spring). I recommend you to observe the sunrise after the walking around the Clocks’ museum and the Jewish Museum up to the castle. Or another kind of walk around the Cathedral of St. Martin through Kapitulská street down to the Klarisky church. The best for it is around 6 o’clock in the morning: just smiling face without make-up. When you meet just supply trucks and garbage collectors.
Thus, how the picture of my lovely city comes to my mind right now. Tomorrow it will probably be completely different reminder of Bratislava. But also the film in my head will be different as well as another people will appear in front of me (and create brand new association)...

Text / Written by: Boba Baluchová, Foto / Photo: Palo Markovič