Už mesiac som doma, na Slovensku. Pripravujem sa na nástup do novej práce
a vychutnávam si umenie aj kultúru v Bratislave. Teda dobieham
zameškané. Galérie a divadlá majú čo ponúknuť. Galériu 19 aj Satelit som stihla
včera; premiéru ‚Mojmíra II.’ si musím ešte nechať uležať v hlave; zato ‚5Chalanov‘ dokážem odporučiť ľuďom aj o polnoci. Tento týždeň sa chystám na
ďalšie štyri hry do troch divadiel. Len ponuka kín sa akosi scvrkla, odkedy je
kino Lumiere v rekonštrukcii. Ešteže minulý týždeň Kino Film Europe ponúklo
kolekciu zaujímavých severských filmov. Skvelé rodinné drámy: ‘Vyššia moc‘ (Turist)
a ‚Boj snežného pluhu s mafiou‘ (Kraftidioten) som si pozrela cez víkend.
Obe sa odohrávajú na samote, kde je človek odrezaný od sveta (občas aj od
života) pre bohatú snežnú nádielku. Mňa od zážitku neodradilo ani vetrisko či
neodhrnutý sneh v meste. Stačí nezabudnúť na šál, čiapku, rukavice, horúci zázvorový čaj
do termosky, pevnú vôľu, a ide sa!
I'm at home, in Slovakia, since December. Ready to start my new job; as well as to enjoy
arts and culture in Bratislava. Or let’s say: to catch up on program I've
missed. Galleries and
theaters have much to offer. I already managed to visit Gallery 19 and Satelit gallery yesterday. I went to the premiere of theatre play: 'Moimir II' at Slovak national theatre; I can also recommend
to watch the play: '5 boys' at Studio 12. This week I am going to
check other four plays at three
theaters. Just art-cinema
offer has been somehow weak since
the reconstruction of Lumiere cinema. Thanks God for last
week’s collection of exciting
Nordic films at Cinema
Film Europe. I watched great family drama: 'Force Majeure' (Turist) and 'In Order of Disappearance' (Kraftidioten) over the weekend. Both take place in a
remote area where a person is cut
off from the world (sometimes
even from the life)
because of huge portion of snow. Strong
wind and continuous snow didn’t stopped me on my way
towards cultural experience. Important details not to forget:
the scarf, hat, gloves,
hot ginger tea in a mug and
strong will!
Čím je vonku chladnejšie, tým viac sa vrstvím. Ten štýl by som nazvala: „niečo
medzi cigošškou a hippiesáčkou“. Má to však háčik. Nechcem vyznieť
stereotypne a necitlivo – nejakú kultúru či menšinu zaradiť do jedného
šuflíka na základe kvetinových sukní a strapcových šatiek. S hnutím
hippies či teraz už skôr neo-hippies mám zasa problém iný. Osobný aj
osobnostný. V Novom Mexiku mi moji známi rozprávali historky zo života
svojich rodičov, z korých som nebola dvakrát nadšená. Občas mi vyčítali
moju konzervatívnu náturu a nedostatočne otvorenú myseľ. Móda sa mi páči
veľmi – pre tie vzory, farby, materiály, a možnosť šialených kombinácií
oblečenia bez rozmyslu. Ale na drogy, alkohol, prechodný pobyt, neistú prácu a spanie
s kdekým kdekade som asi už pristará a príliš zodpovedná. Čiže hippie
štýl u mňa: odtiaľ-potiaľ.
The colder
it is outside, the more layers I can put on myself. "Between
gipsy and hippie girl" could
be the name of the costume I wear these days. There is an
issue, however. Firstly, I do not want to act in stereotypical and insensitive way against any culture or minority
just because of flower skirts and tassel scarves.
Secondly, I’m not very OK with the hippie or neo-hippie life-style.
In New Mexico, my
friends used to tell me some
stories from the past of their parents and to be honest: I wasn’t
thrilled that much. Sometimes I was blamed because of my conservative nature
and being not-open-minded. Ha! I like the hippie-fashion a lot, I love
all those patterns, colors, materials and that possibility to combine clothing pieces in
a crazy way without thinking. But I am probably
too old and too
responsible for all these drugs, alcohol, temporary residence, precarious job and sleeping
with anybody anywhere. So there
are certain limitations within my hippie style.
Doma mám asi štyri kožuchy zo second handov, ale vyťahujem ich až vtedy,
ak je vonku hlboko pod nulou. V týchto dňoch je to tu len okolo nuly:
večer nasneží a ráno je z toho jarná čľapkanica. Takže nateraz stačí prechodný
outfit – „čakanie na ozajstnú zimu“. Vytiahla som zo skrine 8-ročné zelené
topane-culty, ktoré sa mi nikdy nechcú šnurovať a 15-rokov starú zelenú
koženú bundu, ktorej sa neviem vzdať. K tomu jednoduchá štrikovaná čiapka
(zo sekáča z Albuquerque), dlhočizný háčkovaný šál so strapcami (zo sekáča z
Bratislavy), dve trigovice (Converse) a vlnená sukňa s najkrajším vzorom,
aký som kedy videla (Betty Barclay). Radosť v tej sukni chodiť hore-dolu
po schodoch! Čo poviete?
There are four
second hand coats in my wardrobe. I
usually lift them up when there is below
zero degree
Celsius outside. These days
it's just about zero: snow in the evening and
spring sleet in the next morning.
So for now I need
just temporary outfit,
called "waiting for real winter." I pulled out
of the closet 8-year-old green
Cult-boots (that I
always hate to lace) and 15-year-old green leather jacket (which
I often love to wear). I also chose simple
knitting hat from Albuquerque second hand, crochet scarf with
tassels from Bratislava second
hand, one or two Converse jumpers
and unique Betty Barclay’s wool skirt with the most beautiful pattern I've ever worn. It’s a pleasure to walk up and down the stairs! What do you think?
Text / Written by: Boba Baluchová, Foto / Photo: Palo Markovič
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára