Prvý polrok materstva a prievan v šatníku

Dnes má moja malá Tove Tui šesť mesiacov. Neslávne som odštartovala sezónu príkrmov, a teda ešte častejšieho prania zvrškov všetkých zúčastnených. Možno si časom založím odevnú značku s inovatívnou metódou batikovania odevov – farebnými zeleninovými kašami. Prvé dva oranžové motívy by boli hotové...

Ale materstvo sa neskladá len z náročných chvíľ, testujúcich moju vevnú vôľu, trpezlivosť a Tovkinu vylučovaciu sústavu. Je to v prvom rade stav, plný každodenných nových výziev a radostných momentov. Aj takých situácií (napríklad pri pozorovaní spiaceho dieťaťa), keď sa mama prichytí pri tom, že sa usmieva. Akoby bola mechom udretá.

Už nejaký čas to nie je žiadna rutina, ako som si sprvu myslela. K prebaľovaniu, kŕmeniu a uspávaniu predsa pribudlo hranie sa, sebaspoznávanie a obliekanie, resp. kombinácia tých maličkých kúskov oblečenia, ktoré spolu ani nemusia farbami či vzormi ladiť a vždy budú vyzerať milo.

Dala som sama sebe (i manželovi) sľub, že na detské oblečenie nebudem míňať peniaze. A snažím sa ho aj dodržať. Napriek tomu, že na Novom Zélende nemáme veľa blízkych ľudí a žiadnu rodinu, a musíme sa teda vo všetkom spoľahnúť iba na seba, so získavaním odevov pre TiTi problém doteraz nebol. Práve naopak. Doma sa nám akosi nakopili štyri obrovské krabice oblečenia. Pričom asi polovicu z doteraz získaných kúskov oblečenia moja dcéra ešte ani nestihla mať na sebe, a už sú jej šaty malé. Ich cesta u nás ale nekončí.

Našťastie sme všetko dostali do daru od mojich sestier po ich deťoch, od kamarátky Lucky a jej dvoch dcér, alebo od tunajšej kamošky Mirandy po jej dcére Nine. Tiež za veľa materského (tehotenského i dojčiaceho), ale aj detského oblečenia vďačím blšákom v Grey Lynne alebo v Takapune. Minulú nedeľu som domov dovliekla dve desiatky takmer nenoseného detského šatstva. Ponuke: kus po dolári sa nedalo odolať.

Tovka ešte ani netuší, že už je z nej fanúšička odievania z druhej ruky, ako jej mama. Niekedy sa mi dokonca podarí Titi nahodiť do takých šiat, aby náladou dopĺňali môj outfit. Ale to sa mi deje skôr mimovoľne, ako cielene (prisahám!). 

Pred pár dňami som odniesla 95 kusov oblečenia po TiTi odniesla do charity: Pregnancy help Auckland, ktorá poskytuje novorodenecké oblečenie matkám v núdzi. Niektorých kúskov som sa vzdávala s ťažkým srdcom, ale zároveň s výborným pocitom, že robím dobrý skutok. Občas sa naozaj treba zbaviť nepotrebného šatstva a odnaučiť sa lipnutiu na materiálnych veciach. Dôležité je, že nejakému bábatku moja nádielka oblečenia poslúži. Aucklandská jeseň vie byť podnechtová, veterná.

Keďže Tovka má už šesť mesiacov, vyše šesť kíl a skoro sedemdesiat centimetrov, v byte sa mi hromadí nová, včera darovaná kôpka overalov a kombinéz, ktoré dcérka znosí v období od šesť do dvanásť mesiacov. Je tam aj pár kúskov, ktoré jej navlečiem, len keby som sa rozhodla vziať ju na NZ fashion week. Už len aby to s nami pán fotograf (a hlava rodiny) naďalej vydržal...

Text: Boba Markovič Baluchová, Foto: Palo Markovič