Po prechode
z gymnázia na vysokú školu sa môj záujem o módu skonkretizoval ešte
viac, a to do podoby brigádovania pre dve slovenské módne značky. Ani
jedna z nich dnes už neexistuje. Dôvodov pre zánik bolo viacero, no keďže
ešte stále prebieha Týždeň módnej revolúcie, treba spomenúť: neschopnosť
konkurovať svetovým módnym reťazcom s ich ponukou Fast Fashion
v nákupných centrách, ako aj otázku zvyšovania nákladov, a teda presunu
výroby zo Slovenska do rozvojových krajín. Obe mali na slovenskom trhu svoje
miesto a je škoda, že už ich niet. Ale prišli ďalšie. A o jednej
z nich (mojej milovanej značke) sa dnes trochu rozpíšem.
Prvou značkou,
pre ktorú som ako vysokoškoláčka pracovala, bola značka ZOE. Výrazné (skôr
strihom, ako farbami) unisex kolekcie odevov pre ňu navrhovala aj dnes uznávaná
štylistka Zuzana Kanisová. Predajňa sídlila v jednom z prvých
bratislavských nákupných centier – na Zlatých pieskoch a svoje polhodinové
ranné cesty električkou do práce (ako aj večerné cesty z práce) som
trávila čítaním kníh a počúvaním hudby z vtedy vcelku objemného prenosného
CD-prehrávača. Ono sa to nezdá, ale fakt sa môžem považovať za pamätníčku, čo
sa periodicity zmien v technológiách týka. Do prelomu tisícročí vtedy chýbalo
ešte pár mesiacov a mobilné telefóny v našej metropole vlastnil málokto –
takže aj ľudia okolo sa správali inak.
Moja druhá skúsenosť s prácou pre slovenskú odevnú značku sa týkala LIFELINE. V ich predajni v rámci nákupného centra na petržalskej strane Dunaja som strávila niekoľko poučných mesiacov života. Pamätám sa, ako som si v deň výplaty vďaka zamestnaneckej zľave mohla kúpiť vždy jeden kúsok z aktuálnej kolekcie. Jednofarebné nátelníky s dlhými rukávmi, roláky aj pulóvre s čiernobielou visačkou Lifeline tvorili ešte niekoľko rokov potom podkladovú bázu môjho šatníka. Práve pre možné kombinovanie s extravagantnými kúskami, ktoré som nachádzala v second-handoch. Žiaľ, nič z tohto obdobia spred pätnástich až dvadsiatich rokov nemám zachytené na fotografiách. Takže si to musíte iba predstavovať...
O pár rokov neskôr som sa zamilovala
do značky Yaxi Taxi, ktorej každý jeden kúsok bol výrazný, výnimočný a túžila som
ho mať doma. Len som si počas štúdia nemohla dovoliť kupovať oblečenie u
domácich návrhárok. Keď som si už našporila na kúpu nejakého konkrétneho modela
– nevedela som sa rozhodnúť – ktorý chcem nosiť viac. Všetky sukne, šaty,
kabáty sa mi páčili rovnako – pre svoju farebnosť, strihy i materiály, ako aj
poznávacie značky z portfólia Yaxi Taxi.
Trikolóry ako lemy, nariasené číra
na kapucniach, nazberané rukávy s gumičkami, kruhové vrecká, komiksové nášivky
v tých najmenej očakávaných miestach a kúsky látkového centimetra našité pozdĺž
chrbtice či neónové nite – to všetky hýrilo hravosťou a originalitou. Pričom
nešlo iba o vyslovene športové alebo vyslovené elegantné šaty do spoločnosti.
Vždy to bola fúzia, ktorej nosenie si vyžadovalo odvahu, ale zároveň odvahu jej
nositeľke dodávalo.
Za trinásť rokov fanúšikovstva a
kamarátstva na diaľku so slovenskou návrhárkou, Zuzanou Labudovou, ktorú vzťah
a neskôr tvorba zaviedla z Kežmarku rovno do Prahy, som si od Yaxi Taxi
zadovážila presne šesť kúskov: dve bundy na jar a zimu, plus štvoro šiat na leto a
jeseň. Všetky mám stále doma; polka z nich je so mnou aj v novej domovine, vzdialenej 18 000 km od SR.
Hrdo si ich obliekam a nosím (hoci bundy som počas tehotenstva nemohla zazipsovať), ukazujem visačku.
Nemožno povedať, že by Zuzka
upúšťala vo svojej súčasnej tvorbe od nápadnej farebnosti. Skôr jej módna
značka dozrieva spolu s ňou. A tak v ponuke Yaxi Taxi (na e-shope či v kamennom
obchodíku na Masarykovom nábreží v Prahe) dnes nájdete viac kúskov – pre rôzne
typy osobností, profesií. Nielen pre bláznivé dvadsaťročné študentky, ale aj
pre štyridsiatničky, ktoré majú svojský štýl.
Yaxi Taxi patrí medzi moje
obľúbené značky, lebo nepodlieha krátkodobým masovým trendom;
materiály sú vyberané priamo majiteľkou. Ak si vyberiete
konkrétny model, môžete si byť isté, že bol navrhnutý a ušitý v ČR. Budete poznať
pôvod a príbeh vašich šiat, lebo Zuzana Labudová vám hrdo odpovie na otázku:
“Who made my clothes?”. A to je skvelé. Tak to má byť.
Text: Boba Markovič Baluchová, Foto: Palo Markovič (1, 2, 4, 5), Marika Majorová (3)
