Pohoda je láska, závislosť, „must visit“ podujatie leta. Už dve dekády a
nielen pre mňa. So zvyšujúcim sa vekovým priemerom verných návštevníkov a
návštevníčok pribúda každým rokom i výskyt kočiarov vo festivalovom areále
a počet atrakcií pre deti. Hudobný festival sa mierne transformuje do
rodinného podujatia. Budúce leto táto nová skúsenosť čaká asi aj mňa ako žúrov-sa-nevzdávajúcu
prvorodičku. Ale veď čo neurobíte raz do roka pre svoj spoločenský a kultúrny
život, pre všetky tie stretnutia tretieho druhu, ako aj prevetranie šatníka?
Naviac ak váš outfit na trenčianskom letisku môže predznamenať (dress-)code
nejakého ďalšieho letného eventu...
V reportáži pre magazín Inspire som
spomínala, ako na Pohode stretnete takmer všetkých – kamarátov z mimovládok;
introvertných spolužiakov; vzdialených bratrancov a sesternice; slnkom unavené
lokálne celebrity; niektorých politikov s podprahovou agitkou; svojich budúcich
zamestnávateľov, aj bývalých frajerov a frajerky; resp. manželov a manželky;
čiže aj tých, čo tak nutne stretnúť nepotrebujete... Verím však, že tých ľudí,
ktorých stretnúť potrebujete a chcete, a nakoniec na nich aj v správny čas
narazíte, bude vždy viac.
Do dobrej nálady vás našťastie okamžite dokáže dostať
ľadová káva hneď v niekoľkých stánkoch. Vyskúšali ste napríklad zmrzlinu
a voňavé nápoje z dielne trenčianskej pražiarne a kaviarne Coffee sheep? Ak nie, budúci rok to treba
napraviť. Môj osobný gastro highlight tohto ročníka festivalu, kam som zavítala
minimálne trikrát do dňa. Horúčava–nehorúčava, prechádzka cez celý areál až do
stánku medzi ich „kávové ovečky" mi vždy spravila dobre.
Piaty mesiac tehotenstva sa prejavil v redukcii
pripravených módnych kreácií (a doplnkov), zvýšenom míňaní eúr v stánkoch s
jedlom, spomalenom kroku, častejších zastávkach na toaletách, fingovaní kofeínu
v nápojoch a rýchlejšej únave. Len frekvenciu mudrovačiek a non-stop
komentovania všetkého okolo to akosi negatívne neovplyvnilo.
Omnoho častejšie sa mi tento rok stávalo, že napriek
starostlivo vyklikaným „must watch“ kapelám v mobilnej Pohoda appke som
polovicu z nich nakoniec nestihla vidieť. Jedno šťastie, že som sa tam
neakreditovala ako hudobná publicistka! Hudba je pre mňa i ľudí okolo stále
dôležitá (veď ide primárne o hudobný festival), ale v porovnaní s tými
desiatimi či dvadsiatimi rokmi tam pribudol ďalší rozmer a iné formy umenia či
spoločenského vyžitia.
Pravdepodobne boli za zhatením pôvodných plánov všetky
tie neplánované, ale tak príjemné stretnutia so všetkými známymi, ktorých som
presne rok nevidela. Ale v hovore sme plynule dokázali nadviazať na hocakú
tému. Lebo na Pohode to tak prosto funguje a ladí, pričom dress-code nie je tým
najdôležitejším kódexom na podujatí. Tento festival nie je o párminútových
liftových rečiach, ani o vysmiatych selfiečkach v čelenkách s pierkami
a venčekoch z umelých kvetov. Je o spoznávaní nenápadných kapiel
na bočných stejdžoch, názorovej tolerancii počas ranných diskusií, ale
napríklad aj o nočných debatách na rozpálenom betóne – keď vám je skrátka dobre
a neľutujete, že ste nevideli headlinera večera.
Text: Boba Markovič Baluchová, Foto: Palo Markovič
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára