S úlohou matky na plný úväzok som sa stotožnila vcelku dobre a prvých päť mesiacov spolužitia s mojou malou Tove Tui som si užívala bez nejakých výrazných komplikácií. Napomohlo tomu niekoľko faktorov, pričom v tomto texte spomeniem hlavne úlohu aucklandskej pobočky Plunket-u (podobného detskej poradni v SR), do ktorého kampane som sa nedávno ako dobrovoľníčka zapojila. Celá odetá v modrom.
Hovorí sa, že prvých tisíc dní je pre vývin dieťaťa najdôležitejších. Preto netreba nič podceniť. Po celom Novom Zélande našťastie funguje organizácia, ktorá dbá o to, aby sa nič počas starostlivosti o dieťa v jeho prvých rokoch života nezanedbalo. Preto sú čerství rodičia hneď po narodení v určitých frekvenciách navštevovaní pracovníčkami Plunket-u. Zdravotná sestra počas každej návštevy dieťa odmeria, odváži, skontroluje tvar hlavy a celého telíčka, vývin kĺbov, reflexy a dá kopec kontrolných otázok rodičom. Zároveň im poskytne odpovede na ich otázky či prípadné rady.
Ako každá neštátna organizácia, aj Plunket sa potýka s personálnymi zmenami, vnútornou reorganizáciou a nedostatkom financií. Preto sa raz do roka organizuje kampaň 'Blue day for Plunket', ktorá má zvýšiť povedomie o funkciách i dôležitosti Plunket-u. Zároveň ide o fundraisingový event na podporu jeho činnosti.
Tento rok sme sa s fundraisingovým podujatím 'Blue day for Plunket' (Modrý deň pre Plunket) zapojili do kampane aj my – skupina mám-dobrovoľníčok pri lokálnej pobočke Plunket-u v Grey Lynne. Vymysleli sme si predaj doma upečených koláčov a sušienok za symbolické ceny. Všetky dobroty stáli od jedného do troch dolárov, keďže ide o „golden coin donation“ (príspevok v podobe zlatavej mince novozélandskej jedno- alebo dvoj-dolárovky). Mamy, staré mamy, ale aj náhodní okoloidúci, ktorí mali v piatok doobeda cestu okolo komunitného centra v Grey Lynne, si mohli ku káve zakúpiť čerstvú maškrtu a vhodiť nám príspevok do plunkeťáckeho vedierka.
Na výber boli citronové koláče, karamelový zákusok, obľúbené brownies, syrové mafiny, zdravé mini-smoothies a čokoládové aj ovocné pochúťky v bezlepkovom i vegánskom prevedení. Všetky prítomné mamy sa spolu s deťmi obliekli do modrých odtieňov, keďže modrá farba je farbou Plunket-u. Objavil sa aj v modrom odetý tato!
To by som nebola ja, keby som neochutnala všetky ponúkané dobroty (samozrejme, za hrsť dolárových mincí s vyobrazením vtáčika Kiwi). Ostatné maminy na mňa spiklenecky žmurkali s tým, že si to môžem dovoliť a ako výhovorku (pre samú seba) mám vždy použiť: dojčenie. Keď dojčím, viac mi vraj chutí...
Moja TiTi pri pohľade na sladké koláčiky v tvare koliesok, lienok a motýlikov výdatne púšťala sliny na zladený podbradník a snažila sa mi ožužlať kľúčnu kosť. O pár dní totiž začne jesť okrem materského mlieka aj príkrmy, takže už ju jedlo okolo nej veľmi láka a zaujíma.
Nakoniec sme vyzbierali pre Plunket tristo dolárov a zvyšné koláčiky putovali do neďalekého chráneného centra pre ženy-matky v núdzi. Urobili sme tak niekoľko dobrých skutkov naraz. Mala som z toho výborný pocit (a menšiu chuť na sladké počas celého víkendu).
Text: Boba Markovič Baluchová, Foto: Palo Markovič
Text: Boba Markovič Baluchová, Foto: Palo Markovič
