Dressed in Blue to support Plunket NZ

The first 1000 days of a child is the most important for his or her development. Therefore Plunket NZ works together with families and communities to ensure the best start for every single child. So why do I dress my baby-girl and myself in blue this week? To support Plunket New Zealand and their 'Blue Day for Plunket' campaign!  

Plunket  NZ has been the largest provider of services supporting the health and well-being of children under five for 111 years already. It has launched awareness raising (and also fundraising) event, called 'Blue Day for Plunket'! Our Westmere Grey Lynn Plunket Volunteer Committee are holding a bake sale fundraiser event to support the campaign too. All the volunteers and other inspiring mothers have prepared several types of baked goodies (for golden coin donation) and a prize for the best dressed person in blue (Plunket color)! What an idea! We have already tried several denim-blue combinations to be properly dressed and show our support to this charity purpose.

All of you are invited to visit us and support this great 'Blue Day for Plunket' campaign on Friday (23 March 2018 from 9:30 to 11:30 at Grey Lynn Community center in Auckland). More info about the event here: Blue day for Plunket – Bake sale fundraiser. 

Written by: Boba Markovic Baluchova, Photo: Palo Markovic

Mať vzor v mame – módnej revolucionárke

Fashion revolution week / Týždeň módnej revolúcie ma nakopol prehrabať sa foto-archívom z detstva a nájsť vhodné odpovede na otázku: #whomademyclothes / kto zhotovil moje oblečenie. Našla som teda pár ukážok toho, aké zvršky som spolu so sestrami-Baluškami v detstve (krátko pred pádom komunistického režimu v Československu) nosila, kto odjakživa šil naše šaty a po kom máme zmysel pre originálnu i férovú módu v krvi.



V 80.-90. rokoch minulého storočia toho v telke veľa zaujímavého pre decká nebolo, tak sme sa zabávali inak – viac „v teréne“. Stavali sme bunkre; lozili po stavbách; trikrát do týždňa tancovali vo folklórnom súbore; chodili do Ľudovej školy umenia a do knižnice. Občas sme mohli pozorovať tatina pri vyvolávaní filmov a zväčšovaní fotiek v zatemnenej kúpelni; vyrábali si herbáre; skúšali domácu premietačku aj písací stroj. Najviac mi však utkvelo v pamäti nahrávanie ropzrávkových adaptácií na kazeťák a hrávanie bábkového divadla pre mladšie decká z celej ulice. Stačilo nám prevesiť deku cez šnúru na bielizeň a z obnosených tričiek vyrobiť či vynoviť maňušky. Tam už sa realizovala naša mamina a jej šijací stroj (najprv kovový šlapací, neskôr kufríkový elektronický).
Neostalo len pri výrobe bábok. Celé naše detstvo pod Tatrami bolo plné jej výtvorov. Mamina kvôli nám (trom dcéram – Baluškám) prejavila najväčšiu kreativitu v regióne. Bola odjakživa módna revolucionárka, často jej štýl so sestrami rozoberáme a spomíname v rozhovoroch. Azda sme od nej za tie roky aj čo-to pochytili. Hlavne ten cit pre úsporu materiálov a upcyklovanie nosených šiat bol obdivuhodný. Dodnes si naše farebné módne kreácie pamätajú všetci susedia aj naše učiteľky. Všetko šila bez predlohy a prípravy strihu z už použitých látok: peleríny s kapucňami, volánové sukne s vreckami, patchworkové šaty, a k tomu povestné mašle do vlasov. Často si spomínam na sestru Kiku ako škôlkárku, recitujúcu v roláku s našitou geometrickou aplikáciou zo starého trička. Alebo na sestru Ivu a jej havina v búde, našitého na pulóvri s pomocou vypáranej vlny, kúska kožušinky a gombíkov. Škoda, že tie fotky nemáme vo farbe...

Aby všetky decká v meste nevyzerali rovnako, bolo sa treba jednoducho vynájsť. V štátnych obchodoch do roku 1989 rozmanitosť v oblečení a najmä kvalita materiálov úplne chýbala (dominovali syntetické vlákna) a v Tuzexe sa len tak ľahko nakupovať nedalo. Rodičia museli vsadiť na vlastnú tvorbu, originálne kombinácie a dostupné vylepšenia – veľa sa plietlo z recyklovanej vlny, vyšívalo na jednofarebné pulóvre a vesty, prešívalo z obrusov či obliečok.
Spomínam si aj na pár strašiakov z detstva v podobe gamaší (vlnenej predzvesti dnešných legín); babských šponoviek, tzv. kaliopiek, ale najmä plátených pumpiek. Na tie bola mamka špecialistka! Nevyzeralo to bohvieako, ale ľahko sa to šilo – nebolo treba gombíky či zips, stačili gumičky: v páse a pod kolenami. V zime sme do hôr nosili pásikavé overaly, ktoré mamina zhotovila z nepremokavej látky a vatelínu. V lete boli kvetované tuniky a pásikavé bundy súčasťou našich veselých outfitov. Keď sa v obchode s metrovým textilom objavila látka s potlačou (Rákosníček, Šmolkovia, motív autíčok, ovocia či zvieratiek), bola to veľká udalosť. Vtedy sa šlo na nákup a do pár dní sme z toho mali ušité kabátiky i vrecúška na prezúvky.

Oblečenia sme v detstve nemali veľa. Všetky kúsky sme naviac ako sestry po sebe dedili a nosili až do zničenia. No som presvedčená, že niektoré módne kreácie z mamkinej dielne by aj dnes zožali úspech (vrátane tých svojsky strihaných ofín). Jej originálny a udržateľný štýl sa na nás preniesol. A aj dnes vlastne platí, že tie najvzácnejšie outfity z našich šatníkov nám zhotovila a stále zhotovuje práve ona. Vďaka za to, mami!

Text: Boba Markovič Baluchová, Foto: Palo Markovič, archív Balušiek

Back to the childhood memories and blue blue tales

Dovolím si tvrdiť, že tento rok vyšlo neuveriteľne veľa tematicky podnetných, ale aj graficky originálne spracovaných kníh pre deti. Alebo sa mýlim a vždy ich vychádzalo tak veľa, len som to doteraz nevnímala? Myslím, že sa nemýlim. No pravdou je, že odkedy sa mi narodila neter a jej mamina (moja sestra Kristína) sa sama venuje písaniu knižiek pre deti a mládež, tento druh literatúry sledujem akosi viac pozorne. A okrem pôsobivých ilustrácií ma, samozrejme, zaujímajú aj texty.

I must say that many original books for children (of really good quality in thematic, as well as graphical way) were published this year. Or am I wrong and there have been always so many of them, I just did not see them? I hope I'm not wrong. But to be honest: I’ve been watching this kind of literature more carefully since my niece was born and her mom (my sister Kristina) has devoted herself into writing books for children and youth. I am interested in textual part besides all these impressive illustrations.

Asi 300 metrov od nášho aucklandského bytu sídli kníhkupectvo „Heroes for sale“, zamerané na pop kultúru, najmä komiksy. Prvé a najväčšie v meste, už dve dekády. Tam som objavila novú vášeň pre kreslené príbehy hrdinov a zadovážila si tam: knihu o detstve malej super-hrdinky („Wonder Woman: Pravá Amazonka“), novinku o potrebe hľadania otca („Prekliate pirátske dievča“), ale aj 20 rokov starú maorskú komiksovú legendu o víťazstvách nebojácneho Mauiho („Maui: Legendy zavrhnutého syna”). Každá z nich dokáže zaujať (nielen tínejdžerov) svojimi originálnymi ilustráciami, ale aj textom – zážitkami naprieč moriami aj ostrovmi za dovtedy nepoznaným: pokorou, novými kultúrami, rodičovskou láskou, tajomstvom predkov, pokorením zla. 

Very unique bookstore “Heroes For Sale" is located about 300 meters from our Auckland's apartment. More than two decades it’s been focusing on pop culture, especially comics. I discovered a new passion for the comic strips about heroes there. Therefore I got few books in a row: a book about the childhood of little super-heroines: "Wonder Woman: Right Amazon"; brand new book about the need for father search: "Cursed Pirate Girl"; and also 20 years old Maori comics legend about the battles of fearless Maui: "Maui Legends of the Outcast". Each of them can impress teenagers and adults at the same time with their original illustrations, as well as written stories about the experiences (previously undiscovered) across the sea and islands, such as: modesty, unknown cultures, parental love, ancestors secrets, defeating the evil.

Každý, kto býva v Oceánii (teda aj ja) by mal spoznať históriu povodného obyvateľstva. Pričom netreba skončiť pri rodinnom výjazde do multiplexu za disneyovskou verziou rozprávky "Moana". Keby som sa toľko nebála morskej nemoci a hrozby tropických cyklónov, už by som sa plavila loďou napríklad na Cookove ostrovy. Možno je načase: prekonať sa a tešiť sa na pozorovanie všetkých tých odtieňov modrej na oceánskej hladine i na oblohe! 

Everyone who lives in Oceania (including myself) should know the history of indigenous people there. This cannot end up with the family trip to the nearest multiplex ready to watch Disney version of “Moana” fairy tale. If I were not so much afraid of seasickness and all these threats of tropical cyclones, I would have already sailed a boat towards the Cook Islands. Maybe it's time to take an action, push my fear away and look forward to observing all the shades of blue ocean and even more blue sky!

Nedávno som čítala o ľuďoch, ktorí si svoje knižnice zariaďujú podľa toho, akej farby majú nábytok, koberec či tapety. Pochybujem teda, že to, čo majú v policiach (úhľadne zoradené v pastelových tónoch či v čierno-bielej striedmosti), aj reálne čítali. Mojej detskej zbierke verneoviek či kolekcii Troch pátračov, ktoré hýrili všetkými farbami a rôzne veľkými fontami, by sa bytoví dizajnéri asi nepotešili. Napriek tomu som sa v jeden deň prichytila pri tom, ako si na fotenie sýto modrých celonožiek s ručne potlačeným bielym motívom podvedome vyberám modrú knihu s bielym nápisom. Keby som už v tom čase mala v rukách čerstvý výtlačok sestrinej knihy o dobrodružstve Kapitána Padáka, siahla by som po ňom. No keďže dielko meralo v balíku cestu z Bratislavy do Aucklandu takmer mesiac, siahla som po inej (tiež modrej) knihe. 

Recently I read about people who arrange their library depending on what color their furniture, carpet or wallpaper is. Can you believe it? I doubt that they actually read what they have in their bookcase (neatly arranged in pastel tones or black and white simplicity). I also think that interior designers would not be probably pleased by my collections of Jules Verne’s adventures or Robert Arthur’s stories of Three Investigators – designed and published in all varieties of colors and fonts, :). However, one day I caught myself matching particular book to the color of stylish blue stockings during the preparation of photo-shooting for my blog. Let’s say it was unconscious selection... If I already had a copy of my sister's new book about the adventures of Captain Parachute at that time, I would take it, of course. But because it took more than a month to reach me in Auckland, I had to choose another one (also in blue color).

Nakoniec počas fotenia krásnych dvojfarebných pančúch z dielne slovenskej dvojice Poko Loko všetko dokonalo ladilo. Na pančuchách plávajúce lodičky, v knižke kopec hviezd, putujúcich po oblohe a plniacich želania. Ak ste zaťažení na typografiu a knižný dizajn, príbeh o líške a hviezde „The Fox and the Star” vás určite osloví. Je z dielne Coralie Bickford-Smith, dvornej dizajnérky obalov pre vydavateľstvo Penguin books. Podoba s Malým princom vcelku výrazná, len tu je viac obrazov, ako textu. Akú múdru (možno i modrú) detskú knihu ste v poslednom čase objavili vy?

Finally, during a photo shooting of myself in colorful stockings with originally printed story (made by Slovak duo Poko Loko) everything fit in perfectly. Floating boats on tights, as well as beautiful stars inside the book – wandering through the sky and fulfilling your wishes. If you are passionate about typography and book design, the story of the fox and the star: "The Fox and the Star" will amaze you. It’s made by Coralie Bickford-Smith – Penguin Books covers’ designer. It can remind you of “Little Prince” quite strong, but this one is more about images than words. What wise (maybe blue too) children's book have you recently discovered at your local bookstore or library? 

Text / Written by: Boba Markovič Baluchová, Foto / Photo: Palo Markovič