I fell for pink Auckland and its icons

Mesto Auckland bolo kedysi označované za „Sydney pre začiatočníkov“. Dnes to už o dynamickej miliónovej metropole, zaberajúcej výraznú časť Severného ostrova, nemožno tvrdiť. Auckland síce nie je hlavným mestom Nového Zélandu, ale z turizmu a priemyslu (aj toho filmového) ťaží azda viac, ako Wellington. Mix kultúr a národností, plus multi-kulti kuchyne i originálne obchodíky pridávajú mestu na atmosfére a fotogenickosti. Aj v období jesene (od marca až do mája) nájdete na každej pláži a v každom parku, ktorých sú tu desiatky, kopec dospelákov v tričkách a kraťasoch spolu so svojimi deťmi, ktoré milujú robiť mlynské kolesá – ako inak: s bosými nohami a slnkom presvetlenými strapatými vlasami.

The city of Auckland was once called “Sydney for Beginners". It doesn’t apply for this dynamic metropolis occupying a significant part of the North Island with more than a million habitants. Although Auckland is not the capital of New Zealand, it benefits from tourism and industry (not only film industry) even more than Wellington. A mixture of cultures and nationalities, plus multi-cultural cuisines and original shops adds the special atmosphere and photogenicity to this town. Even in the autumn (from March to May), you can find on every beach and every park dozens of adults in t-shirts and shorts along with their children who love to make mill wheels (bare feet with strapped hair, lightened by strong sun).

Dnes vás upozorním na dve najvýraznejšie dominanty centra Aucklandu: mestskú vežu Sky tower a ružový cyklo-most. Pre svoju architektonickú kvalitu, farebnú výraznosť, ale i funkčnosť a ich mladú históriu (relatívne nedávny dátum konštrukcie) sú to obľúbené miesta, často navštevované a fotografované – domácimi i turistami, turistkami.

Today, I will highlight the two most interesting icons of Auckland downtown: Sky Tower and Magenta adventure. They are popular places for their architectural quality, colorful expressiveness, but also functionality and young history (relatively recent date of construction) – often visited and photographed by local people, as well as tourists.

Veža, smerujúca priamo do oblakov, Sky Tower, je 328 metrov vysoká dominanta Aucklandu, postavená v roku 1997. Slúži ako telekomunikačná veža, zároveň rozhľadňa, doplnená ponukou adrenalínových športov a štýlových reštaurácií. Sky Tower je „must-visit“ miesto v zozname väčšiny turistov a turistiek. Počas jasného dňa môžete odtiaľ vidieť celé mesto (až do diaľky 80 kilometrov, a to v každom smere), pričom sa sami nachádzate vo výške 220 metrov. Kľúčové pamiatky, početné sopečné krátery a všetky historické miesta máte pod sebou ako na dlani. Čo je dôležité spomenúť: veža bola navrhnutá tak, aby bola zabezpečená a bezpečná aj počas zemetrasenia, silných vetrov, búrok alebo požiaru. Býva tiež osvetlená farebnými LED svetlami pri špeciálnych príležitostiach (počas Anzac výročia svieti na-červeno; ružová je počas kampane, upozorňujúcej na prevenciu a liečbu rakoviny prsníka; farbami dúhy svieti počas dúhového Pride month a veselá zmes farieb je pripravená aj pre vianočné a veľkonočné obdobie). Je dobré mať takúto rozpoznateľnú ikonu už dvadsať rokov.

The Sky Tower is 328 meters tall icon of Auckland's sky-line built in 1997. It's an observation and telecommunications tower, but also an exciting hub of adrenaline sports and stylish dining. Sky Tower is a must-visit place for tourists. On a clear day you can view the city (80 kilometres in every direction) from 220 metres high above street level. There are key landmarks, volcanoes and all the historical locations under you. What is very important: Sky Tower has been designed to provide a high level or performance in the event of earthquake, severe wind storms or fire. It’s also illuminated by colorful LED lights during special ocassions (by red for Anzac day; pink for Breast cancer awareness month; rainbow colors for Pride month and by mix of colors also for Christmas and Easter period). It’s good to have that kind of recognizable sky-line icon for 20 years ago.

Ružový cyklomost „Magenta adventure" bol postavený pred dvoma rokmi priamo nad centrálnou diaľničnou križovatkou a prepája ulice Upper Queen Street s Quay Street. Táto cyklotrasa sa označuje za doteraz najviac ambicióznu aktivitu v rámci mestskej cyklistickej infraštruktúry na Novom Zélande – používajú ju pravidelne cyklisti a cyklistky; deti, učiace sa jazdiť na bicykli aj chodci a chodkyne. Pred niekoľkými mesiacmi bol most pokrytý vrstvou novej farby a ochranou proti slnečnému žiareniu, pretože jeho sýty ružový vzhľad po dvoch rokoch vybledol do pastelových farieb. V noci je cyklocesta tiež osvetlená farebnými lampami a mnohí kiwi zástupcovia a zástupkyne hudobnej či tanečnej scény, ako aj módne blogerky si často vyberajú túto výraznú časť mesta pre nahrávanie videa alebo fotografovanie. Nie je ťažké uhádnuť: prečo.

The “Magenta adventure” / the Lightpath was built two years ago in the midst of Auckland's central motorway junction and it links Upper Queen Street to Quay Street. This cycleway is New Zealand's most ambitious piece of urban cycling infrastructure ever built – used by regular bikers, kids learning to cycle, as well as pedestrians. Few months ago this path was covered by a layer of new color and UV protection because its vibrant hot pink look has faded to pastel colors. During the night it’s also lightened by rainbow colorful lights and many kiwi musicians, as well as dancers and street-style fashion bloggers has chosen this pink path for video-recording or photo-shooting. It’s not hard to guess: why.

Text / Written by: Boba Markovic Baluchova, Foto / Photo: Palo Markovic

Incredible India – full of Gods and Goddesses

Do kozmopolitného mesta Hajderabád v štáte Telangana som pricestovala v týždni príprav na sviatok Diwali (festival svetiel), ktorý v duchovnej podstate znamená víťazstvo svetla nad tmou, poznania nad nevedomosťou, dobra nad zlom, a nádeje nad zúfalstvom. Päť-dňové oslavy sú spojené s piatimi hinduistickými filozofiami a legendami – každý deň je venovaný konkrétnemu Bohu. Mená všetkých bohov a bohýň si na-rozdiel od lokálnych ľudí nemáte šancu zapamätať – v Indii je ich fakt priveľa.

I arrived to the cosmopolitan town Hyderabad in the state of Telangana during the week of preparations for the Diwali – Festival of lights. According to the spiritual nature it means the victory of light over darkness; knowledge over ignorance; good over evil and hope over despair. Five-day celebrations are associated with five Hindu legends and philosophy – each day is dedicated to a particular God. As a tourist I was not able to remember all the names of all these gods and goddesses – there are really too many of them in India.

V Indii sa chtiac-nechtiac naučíte jesť šptipľavé vegetariánske pokrmy, piť korenený čaj s mliekom a cvičiť jogu. Ak si chcete domov odniesť z Hajderabádu viac, ako len magnetku či ukážku pekných indických rupií s podobizňou Otca národa – Mahatma Gandhího, nič nepokazíte kúpou perlového náhrdelníka, alebo tradičného odevu sárí. Ide vlastne len o niekoľko metrov dlhý kus látky, ktorý za pomoci asi desiatich zicheriek musíte vedieť umne obtočiť okolo tela. Žena v tom musí vydržať celý deň a pracovať v tom na poli, sedieť na motorke, vykonať toaletu atď.. Ak sa vám to nepodarí, alebo vám tento štýl lesklých hodvábnych zábalov nevyhovuje, môžete krásnu pestrofarebnú látku použiť doma ako záves alebo z nej ušiť nekonečné šály. Ja som doniesla 5 kusov sárí pre kamarátky; tri perlové náhrdelníky putovali mojej mamine a sestrám; zato sklenených a drevených (tradičných indických) náramkov som si donesla desiatky. 

Soon or later you will learn how to eat spicy vegetarian dishes, how to drink spicy tea with milk and how to practise yoga. If you want to take home something interesting (not only a fridge magnet or Indian rupee with the portrait of Father of Nation: Mahatma Gandhi) – you can try to buy a pearl necklace or traditional clothing: sari. It is actually only a few meters long piece of fabric which will nicely cover your body (with a help of ten metal pins). A woman has to wear sari in a right way. Otherwise she would not be able to spend entire day in it – working in the field, sitting on a motorcycle, going for a toilet etc. If you do not know how to wrap yourself in shiny silk sari you can still use that colorful fabric at home as a curtain or stylish endless scarf. I bought a pack of 5 saris for my friends; 3 pearl necklaces for my mother and sisters; and dozens glass and wooden bracelets (traditional Indian bangles) for myself.

Do Indie som na jeseň odišla za štúdiom komunitného rozvoja a výskumom rozvoja vidieka. Našťastie mi ale ostal aj nejaký čas na výjazdy za turistickými atrakciami do okolitých regiónov (konkrétne do 3 z 29 štátov Indie). Ak chcete spoznať náturu lokálnych ľudí napríklad v Odishe, absolvujte cestu vlakom. Buď dlhú cestu v ležadlových vozňoch (napríklad z Hajderabádu do Brahmapuru) alebo kratšiu cestu vláčikom cez 52 tunelov po údolí Araku. Pre mňa to bol nezabudnuteľný zážitok, počas ktorého sa najete vegetariánskych samos, napijete koreneného čaju, kúpite si suveníry, vypočujete si tradičnú muziku a pozorujete spolucestujúcich. V Bengálskom zálive som dala povinnú jazdu na pláže, plus trojhodinovú plavbu loďkou po jazere Chilka na ostrov, zasvätený bohyni Kálí, kam sa v čase cyklónov vlastne ani nedá dostať. Musím uznať, že Indiu opis „incredible“ vystihuje dokonale. 

I went to India to study community development and conduct a research related to rural development. Fortunately, I had a chance to travel around and go for few trips to the surrounding regions (I visited 3 out of 29 states of India). If you want to know the temper of local people (for example in Odisha state) – take a train journey. Try a night journey in the sleeping carriage (for example from Hyderabad to Brahmapur) or a shorter day-time journey through 52 tunnels across the Araku Valley. It’s always an unforgettable experience! You can eat vegetarian samosa, drink Irani chai, buy traditional souvenirs, listen to traditional music and observe local co-travellers. In Bay of Bengal I explored local beaches and also went for a three-hour boat trip on Chilka Lake to the island – dedicated to the goddess Kali. At the time of bad weather / cyclones it is impossible to get there. I must admit that a description "incredible" suits India perfectly.

Text / Written by & Foto / Photo: Boba Markovic Baluchova