Preniesť sa do detských čias vďaka editovaniu knihy

Editovanie článkov mám v náplni práce. Ale s prekopávaním stostranových rukopisov pre knižné vydavateľstvá už mám skúseností menej. Nové výzvy treba prijať – vedia človeka potrápiť, ale najmä obohatiť. Naviac ak ide o text knihy pre žiakov a žiačky základných škôl (náročnú čitateľskú skupinu, a teda aj ťažkú cieľovku) a príbeh pochádza z pera rodinnej príslušníčky. Presnejšie: z počítača mojej najmladšej sestry. Nejak som sa s tým však popasovala a výsledok môžete svojim mladším členom či členkám domácnosti pridať na kôpku darčekov pod vianočný stromček. Minimálne jedna kniha by sa tam popri všetkých tých stavebniciach a elektronických vychytávkach mohla objaviť.

Hneď v prvej knihe zo série dobrodružstiev „Kapitána Padáka“ sestra dej čiastočne zasadila do okolia môjho milovaného Nového Zélandu. Jej hrdinovia, starí kamaráti z detstva: Daniel Padák a Peter Kufor, sa chystali prekonať dátumovú hranicu na ostrove Samoa a užiť si exotickú dovolenku na Fidži aj v Japonsku. Nevravím, že sa im to úplne podarilo, ale tak cestovateľské zážitky bývajú vždy plné neplánovaných momentov.

V druhej knihe Kristínka uvádza na scénu novú postavu – veterinárku z Austrálie (pravdepodobne tiež súkromnú detektívku v zálohe) a jej zvieratko emu. Čiže opäť je to len na skok od Nového Zélandu, kde máme tiež otočené ročné obdobia – keď je v Európe leto, v Stredozemi je podnechtová zima; keď sa na Slovensku decká sánkujú, tak tu môžeme v štýle protinožcov oslavovať Vianoce na horúcich piesočných plážach.

Po prvotnom preletení rukopisu knižnej novinky som sa v spomienkach preniesla do mojich základoškolských čias, keď som z knižnice domov vláčila každý týždeň nové dobrodružstvo „Troch pátračov“ – amerických tínejdžerov, úspešne riešiacich záhady, na ktoré polícia nemala čas alebo um.

Kapitán Padák sa v novom príbehu stane nedobrovoľne súčasťou pašeráckej spojky. Na scéne, resp. v kargu jeho lietadla sa totiž objavia vzácne sokoly, ktoré majú byť nelegálne dopravené do Spojených arabských emirátov... Padákova malá neter Ivanka sa za asistencie spolužiaka Oliho a spomínanej slovensko-austrálskej veterinárky pokúsi očistiť jeho meno. Okrem zaujímavých faktov a výrazov z prostredia letectva, fyziky či aerodynamiky, s ktorými som sa ako editorka riadne natrápila (Bohu vďaka za Krátky slovník slovenského jazyka online!), nebudú chýbať ani zvláštnosti zo sveta geografie, ornitológie, veterinárnej medicíny či metód policajného vyšetrovania.

Ako pri strihaní filmu, tak aj pri editovaní knihy existuje pravidlo, zvané „kill your darlings“, ktoré autori a autorky pôvodných textov nemajú v láske. Veď kto by sa dobrovoľne vzdával niektorých viet či celých pasáží, keď je to „srdcovka“? V záujme zharmonizovania deja a zlepšenia kvality diela to však občas treba urobiť. Ako sa to nakoniec podarilo mne (po výdatných online debatách so sestrou), uvidíte už o pár týždňov. Stačí tentoraz hľadať na pultoch kníhkupectiev namiesto modrej knižky dielko s obálkou zelenou.

Text: Boba Markovič Baluchová, Foto: Palo Markovič

Poko Loko – originálne pančuchy s príbehom (Interview)

Biba Tothová stojí za značkou Poko Loko, ktorá produkuje pančuchy s nápadom. Ona spravuje projekt kreatívne a logisticky, jej partner Roman sa zasa stará o finalizáciu grafických podkladov a web. Pred pár dňami sme spustili súťaž na balbo debra style blogu, aby sme si otestovali svoju cieľovú skupinu, i zozbierali návrhy na nové motívy pančušiek s príbehom. Biba predstaví značku v nasledujúcich pár odpovediach.

Odkiaľ pochádza slovo celonožky?

Slovo celonožky pochádza od samotného vynálezcu pána Čuchu. Pán Čucha bol vymyslený naším invenčným kamarátom Peťom, jeho manželka Zuzka nám vymyslela meno značky, :)

V kom z vás dvoch a kedy sa zrodil nápad produkovať farebné pančuchy s originálnou potlačou?

Ja som potláčala pančuchy ešte pred celonožkami, avšak inou technikou. V rámci vlastnej bezpečnosti (pripečené ruky o tepelný lis) a sýtosti vzorov bol nevyhnutný posun: od sublimačnej potlače k sieťotlačovej. Prepracovanie tejto techniky nám trvalo pol roka (kým sme prestali produkovať nepodarky). A mať ruky špinavé od farby je vždy lepšie, ako ich mať popálené...  

Na sociálnej sieti Facebook má Poko Loko tisíc fanúšikov, resp. skôr fanúšičok. Máte v rámci SR nejakú (výraznú) konkurenciu?

Okrem veľkým firiem, predavajúcich pančuchový tovar o žiadnej zatiaľ nevieme.

Inšpirujete sa v zahraničí? Ktoré značky pravidelne sledujete (a prečo)?

Inšpirácia je všade okolo; bez toho, aby sme tušili, že tam je. Potom sa v hlave pospája toto s tamtým a u vedcov by nasledovalo radostné: „Heruéka“. U nás je to: „Ahá!“ Sledujeme rôzne, nielen textilné značky; slovenské aj zahraničné. Je skvelé vidieť, ako ľudská fantázia nemá hraníc. No nechceme menovať, to by sme asi tak skoro neskončili.

Akým spôsobom pripravujete dizajn a potláčate celonožky?

Ako som už spomínala, celonožky potláčame sieťotlačou. Pri schvaľovaní nového dizajnu máme pravidlo, že sa musí páčiť obom, aby dizajn postúpil do finále. Je pravda, že niekedy diskusia býva celkom živá a dlhá, :)

Je tento proces náročný (napr. sú stroje, farby logisticky, finančne, priestorovo dostupné, uskladniteľné)?

Sieťotlač je úžasná technika, pri ktorej keď niečo nové objavíte alebo sa naučíte, zistíte – čo všetko neviete. Ak sa chcete venovať dôkladnejšie sieťotlači, potrebujete vybavenie, bez ktorého to nepôjde (sitá, stierky, korýtka, dostatočný priestor atď.). Potlač pančúch oproti potláčaniu iného druhu textilu má jedno špecifikum. Celý proces trvá oveľa dlhšie, čo vedie k nutnosti: učiť sa trpezlivosti.

Riešite licencie, patent na svoje produkty? Stane sa vám, že vás ktosi okopíruje?

Ak by technika sieťotlače bola patentovaná, iba zlomok výrobkov na svete by bol s potlačou. No už sme videli jeden náš nápad horšie spracovaný na pančuchách. Aspoň vieme, že máme dobré nápady, :)

Koľko motívov máte momentálne v predaji?

Momentálne 19, ich počet sa však stále mení. Neustále dokupujeme sieťotlačiarske sitá, ale stále je ich dajako málo.

Ktorý motív na celonožkách sa vám najviac, najlepšie predáva?

Najobľúbenejší motív je jednoznačne Marína – skvelé čítanie do dopravného prostriedku.

Biba Tothova v celonožkách Marína z dielne Poko Loko.

  

Stretávate sa s reakciou, že váš výrobok je síce pekný, ale príliš výrazný (že výrazne farebné pančuchy si skrátka nie každá žena oblečie)?

Stretávame sa s rôznymi reakciami. Niekedy sú celonožky moc farebné, inokedy by mali byť ešte viac farebnejšie. Sto ľudí, sto chutí.

Rozšíri sa obchod okrem pančúch aj na tašky, tričká či módne doplnky?

Niečo nové bublá v hlave, Poka s Lokom ale necháme, nech sa venujú iba svojim pančuchovým vedám.

Čo funguje viac: internetový predaj alebo osobná účasť na dizajn marketoch?

Vždy sú lepšie markety – osobný kontakt so zákazníčkami je na nezaplatenie.

Uživí vás tento textilný/odevný biznis?

Ja sa tým živím, Roman to má ako hobby. Čím si získava odstup a dokážeme na veci nazerať nezaujato.

V ktorom období roka sa vám najlepšie celonožky predávajú a koľko cca stovák či tisícok kusov ste od spustenia značky predali?

Najlepšie obdobie je od jesene. Počet predaných celonožiek by sme vedeli vypočítať, nie je však pre nás dôležitý. Dôležití sú ľudia a spätná väzba. Nie je nič lepšie, ako keď sa k nám zákazníčky vrátia.

Biba a Roman, stojaci za značkou Poko Loko Pančuchy a výrobou celonožiek s nápadom.

Text: Boba M. Baluchová, Biba Tothová, Foto: pokoloko.sk