V septembri ma oslovila redakcia
časopisu Eva so zaujímavou požiadavkou – odfotiť a opísať svoju chladničku
– zvnútra i zvonku. Nebolo treba nič aranžovať – vonkajšia vrstva sa
pomaly zapĺňa a vnútrajšok ostáva takmer nemenný...
Môžem byť rada, že chladnička má tvar hranolu a vrstvami ju možno
pokrývať z viacerých strán, nielen spredu. Mám ju rozdelenú doslova na sektory – jeden je preplnený
spomienkami na Slovensko a sú tam pohľadnice od známych zo SR. Druhý je
pokrytý pamiatkami na koncert či výstavu už tu v Aucklande, alebo pozvánkami na
podujatia, ktoré sa dejú v tomto rýchlo sa meniacom meste.
Chladnička zvnútra výzerá o niečo prázdnejšie a na prvý pohľad
nezaujímavo. Keďže počas týždňa veľa
pracujeme a cez víkendy sa snažíme vycestovať do okolia (zväčša kompou na
neďaleké ostrovy Waiheke, Rangitoto, Rotoroa, alebo na pláž v Takapune), v chladničke máme len pár
potrebných a najmä trvanlivých potravín. No veľkú časť v nej zaberajú
desiatky roliek filmov, ktoré sme doniesli ešte z Bratislavy, lebo manžel sa
venuje analógovej fotografii. Nie každý by čakal filmy v chladničke,
u nás je to už roky samozrejmosť.
V Bratislave sme každý večer po práci trávili vonku – chodili sme na
výstavy, do divadla alebo do kina Lumiére na klubové filmy (niekedy aj dva za
večer). Keďže sa venujem žurnalistike a globálnemu vzdelávaniu, je to tak
trochu aj moja povinnosť (nielen radosť). V Aucklande v tom pokračujeme,
aj keď je tu všetko o dosť drahšie. No nové prostredie možno spoznať práve
vďaka návšteve lokálnych miest, pozorovaním domácich ľudí a podporou pôvodného
umenia. Ak by sme mali vypichnúť nejaké novozélandské podujatie – tak určite
divadelno-pohybové predstavenie “Mana Wahine” o maorskej histórii, o prepojení
ženskej sily a lona prírody. Takú premyslenú prácu zo zvukom a svetlami som v
Európe doteraz nevidela (leták z tohto predstavenia preto nie náhodou
zaberá čestné miesto na našej chladničke).
Do európskych kín mieri úspešný novozélandský film “Hunt for Wilderpeople”
od režiséra Taita Waititi o maorskom chlapcovi, ktorý si zvyká na nových
rodičov v pestúnskej starostlivosti, testuje ich nervy a objavuje divokú
miestnu prírodu. Určite si pozrite túto výchovnú komédiu – veľa vám prezradí
o živote na Novom Zélande.
Text: Boba Markovič Baluchová, Foto: Palo Markovič
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára