Spotted bunny on rainy days

Okrem Nového Zélendu nepoznám azda inú krajinu, ktorej obyvatelia by sa tak často a dobrovoľne obliekali do kostýmov. Na karnevaly veľmi nie som, ale minimálne jeden kostým mám už aj ja vo svojom šatníku. Festivalový outfit s názvom Bodkovaný zajko viem našťastie okrem žúrov zužitkovať aj v iné dni, najmä keď husto prší. Čo je v kiwi-lande veľmi často.

Besides Kiwi people from New Zealand I do not know another country whose inhabitants would so often and willingly like to get dressed in costumes. I'm not a carnival person but I have got at least one costume in my closet. Festival outfit titled Spotted bunny can be worn more often, fortunately. Especially during these days when it rains heavily. In Kiwi-land it means: very often.
 

Na niektoré hudobné festivaly sa človek teší celý rok a lístky si kupuje niekoľko mesiacov dopredu. Keď som v lete na Slovensku, nenechám si újsť festival Pohoda v Trenčíne. Mamina či sestry mi lístok naň zväčša zaobstarajú ako vianočný darček s polročným predstihom. Na Novom Zélande je tiež niekoľko vychytených festivalov, no asi najviac čarovný a domácimi aj turistami často odporúčaný event je Splore, odohrávajúci sa na pláži národného parku Tapapakanga. Všetci nám toto podujatie odporúčali ako povinnú jazdu, tak sme sa nechali tento rok nahovoriť – hoci cena za lístky bola trikrát vyššia ako na spomínanú Pohodu, na line-upe nežiarili žiadne hviezdne mená a predpoveď počasia bola strašidelná.

There are some music festivals you are waiting for the entire year and buying tickets several months in advance. I always went to Pohoda festival in Trencin while spending my summer in Slovakia. My mother or sisters used to buy me a ticket as a Christmas gift. There are also several top festivals in New Zealand. Probably the most magical and often recommended event is Splore, happening on the beach of Tapapakanga Regional Park. Everyone around me said that it’s a must-visit event, so we decided to go there – although the price for tickets was three times higher than ticket to Pohoda festival; there were no well known musicians listed on line-up; and the weather forecast was scary.

Ráno pred odjazdom som ešte prezieravo zakúpila v aucklandskom supermarkete bodkované gumáky a v lokálnom second-hande sa k tomu sama „ponúkla“ bodkovaná bunda so zajačikovskou kapucňou. Kostým to bol obyčajný, ale zato funkčný.

Splore v mnohom pripomína európske psy-tranceové rainbow festivaly, kde ide predovšetkým o relax v prírode s rodinou či priateľmi, pričom dôležitá súčasť celého podujatia je líčenie, účes a kostým. Tento rok sme kvôli ťažkým dažďom a nehostinnosti terénu skrátili náš pobyt vo festivalovom areále z troch dní na dvanásť hodín, no atmosférou sme nasiakli dosýta.

Mladé dvojice aj celé štvor- až šesť-členné rodiny prípravu kostýmov nepodcenili a počasie vôbec neriešili. A tak som mohla stretnúť skupinky dúhových jednorožcov, elfov a víl, mexických kostlivcov, antických bohov, rímskych bojovníkov či celú posádku z filmov Clockwork Orange a Pán prsteňov. Po západe slnka sa tie výjavy radosti a tanečky v blate ťažko fotografovali, ale väčšinu z nich stále držím aspoň v hlave.

Before leaving to festival I bought dotted gum-boots at Auckland supermarket and dotted jacket with rabbit hood at the local second-hand. That costume was maybe simple, but very functional.
Splore in many ways recalls European psy-trance rainbow festivals. You go there with an intention to relax in nature with family or friends, while an important part of the event is the make-up, hair and costume. Because of heavy rains we have shortened our stay in the festival area from three days to twelve hours. But I think I got an impression and absorbed the atmosphere good enough.

Young couples and the entire four to six-member families around me did not underestimate the costume preparation and they did not seem to care about the weather at all. So I could meet a group of rainbow unicorns, elves and fairies, Mexican muertos skeletons, ancient gods, Roman gladiators, as well as the entire crew from Clockwork Orange and The Lord of the Rings movie. After the sunset it became very difficult to take photos of the scenes of joy and dances in the mud, but I still keep them in my memories.

Text / Written by: Boba Markovic Baluchova, Foto / Photo: Palo Markovic

Think twice before choosing (right costume)

Počas môjho pobytu v Novom Mexiku som sa ešte viac (ako počas môjho pobytu v Keni pred rokom) zaoberala spôsobom, akým sa ľudia zaodievajú – podľa čoho si oblečenie vyberajú, čo chcú svojím zovňajškom okoliu naznačiť a čo naopak zamlčať. So stupňujúcim sa popiskovaním mužov na moju adresu pribúdalo i rečníckych otázok na tému vyzdvihnutia či naopak potláčania etnickej, náboženskej či sexuálnej orientácie a rodu prostredníctvom šiat.

During my stay in New Mexico, I used to think (even more than during my stay in Kenya before) about the way of clothing – how people choose their clothes; what do they want and don’t want to say by their outfits. The growth of male whistling towards my appearance raised more rhetorical questions about showing or hiding the symbols and expressions of ethnic, religious or sexual orientation, as well as gender through particular dress.

Ako Slovenke, ktorá svoje detstvo a mladosť prežila na ceste medzi tréningami a nočnými či víkendovými vystúpeniami s folklórnym súborom, mi výrazné ozdoby vo vlasoch, blúzky s okrúhlymi výstrihmi aj nariasenými rukávmi a krátke plisované sukne nikdy neprekážali. O vestičkách, zásterkách či opaskoch mnohých farieb, lemovaní, vzorov, prešívaní a korálikov ani nehovoriac. Nebol to len kostým, bol to životný štýl. Nie náhodou som si domov z Kene doniesla niekoľko desiatok x-metrových šatiek a plachiet, ktoré nosievam na hlave, na krku, cez plecia či okolo pása – podľa toho, na aký šialený vzor a krikľavú farbu mám práve náladu. Dokonca som maminu prinútila, aby mi z niektorých látok ušila sukne (a zo zvyškov multifunkčné nekonečné šály). Inšpirácia a transformácia do novej podoby. Dúfam, že som použitím kenských vzorov v slovenskom odeve porušila nejaké pravidlo a urazila kultúru konkrétneho kmeňa. Zámerne spomínam len Keňu, nie Afriku, lebo tú celú som nemala čas preskúmať.

As Slovak woman who used to live her childhood and youth by moving between trainings and night or weekend performances with traditional folk group: I don’t mind to wear visible ornaments in hair, shirt with round neckline and draped short sleeves, short pleated skirts. It’s the same with vests, aprons or belts of many colors, edging, patterns, stitching and beads – I like all of that. For me it was not just a costume, it was a lifestyle. After my come-back home from Kenya I brought dozens of x-meters long scarves and sheets. Nowadays I put them on my head, neck, shoulders or around my waist – depends on how do I feel about certain crazy pattern and shiny color at the moment. I forced my mom to create stylish skirts by using some of these materials (and multifunctional endless scarves from the residues). It is nice inspiration and transformation into a new form. I hope by using these Kenyan patterns in Slovak clothing I’m not violating any cultural rule or tradition of particular tribe. Intentionally I say Kenya, not Africa, because I haven’t had time to explore whole African continent.

V novom Mexiku to bolo trochu iné. Moji kolegovia z organizácie Media Literacy Project si koncom októbra, keď vrcholili prípravy na oslavu Halloweenu, prebehli niekoľko populárnych webových stránok požičovní s halloweenskymi kostýmami. Okamžite našli názvy a obrázky, založené na rasových, etnických aj rodových stereotypoch. V rámci špeciálnej kostýmovej kategórie, zvanej „Sexy indiánske kostýmy" ste mohli nájsť šaty pod názvom: “Sexy Rain Dancing Diva Indian Costume” alebo “Sexy Tribal Trouble Indian Costume.” A naozaj som potom v uliciach Albuquerque stretávala dievčatá (svetlej farby pleti, snažiace sa vyzerať ako "Indiánky": v mokasínoch s korálikmi, minišatách so strapcami a pierkach v dvoch zapletených vrkočoch).

It was a bit different in New Mexico. At the end of October (the right time for Halloween party preparation) my colleagues from Media Literacy Project went through a number of popular websites with Halloween Costumes for rent. Immediately they found labels and images based on racial, ethnic and gender stereotypes. "Sexy Indian costumes" was a part of a special costume category where you could find dresses called "Sexy Rain Dancing Diva Indian Costume" or "Sexy Tribal Trouble Indian Costume". Then I really met those girls (of white color – trying to look like "American Indians" in their moccasins with beads, mini-skirts with fringes and feathers braided in two hair-braids) on the streets of Albuquerque.

Možno taký Johnny Depp, ktorý sa nechal po nakrútení filmu The Lone Ranger adoptovať istou pôvodnou obyvateľkou amerického kontinentu, má na to iný názor. Podľa mňa sú však "indigenous people" ľudia so svojou kultúrou a rodinami, ktorí si zaslúžia úctu, rešpekt a dôstojnosť, nie posmešky. Treba si dvakrát rozmyslieť, aký kostým zvoliť. Už v jesennom čísle magazínu Inspire som decentne upozornila, že pri výbere kostýmov v budúcnosti by nám mohla taká výchovná červená kontrolka v hlave zasvietiť. Azda zasvieti.

Maybe Johnny Depp (who was adopted by native American woman after the shooting of the movie The Lone Ranger) has a different opinion. In my opinion, however, "indigenous people" are people with their own culture and families who deserve dignity and respect, not ridicule. Think twice before choosing right costume. I discreetly pointed out (already in the fall issue of the Inspire magazine) that during the future selection of costumes we could be warned by this kind of educational red light in our head. Let’s hope it will light.

Text / Written by: Boba Baluchová, Foto / Photo: Palo Markovič