Seeing the sunrise in Bratislava

Stará známa pravda: Domov vám chýba najviac vtedy, keď ste tak ďaleko od neho. Čize najprv treba domovinu na nejaký čas opustiť, aby ste nič nebrali ako samozrejmosč a začali si vážiť miesto, kde žijete. Aj keď nie všetko je tam perfektné a dalo by sa naň sťažovať donekonečna...
Old known fact: You will miss home the most when you are so far from it. So firstly you have to leave your homeworld for some time and not to take anything for granted, then you will begin to appreciate the place where you live. Although not everything is perfect and you could complain about it endlessly...

Podľa správ od mojich blízkych boli vraj na Slovensku posledné týždne (aspoň podľa počasia) opäť Vianoce – snežilo a cestári hovorili opäť raz o kalamite. Ja mám najradšej Bratislavu, keď už na chodníkoch nie sú kôpky špinavého snehu, ani kamienky od posypu, ale stromy začínajú kvitnúť, mesto sa prebúdza do jari. Ešte treba chodiť v zimných kabátoch, ale už cítite, keď sa vám do chrbta oprie marcové zubaté slniečko. Už si obliekate veselšie farby a nebojíte sa, že po krátkej prechádzke v sukni a bez čiapky či rukavíc  prechladnete.
My close friends wrote me that there was the Christmas atmosphere in Slovakia during the last couple of weeks (at least according to weather) – it was snowing everywhere and public service workers talked about the calamity once again. I like Bratislava the most when the sidewalks are not full of dirty snow-piles or gravel. I love it when the trees are blossoming, the city is waking up in the spring. We still need to wear winter coats, but we can feel when fresh March sunshine is tickling you from back. I can show more cheerful colors and I am afraid that after a short walk (in short skirt without cap and glows) I could get cold.

Možno sa na Veľkú noc ešte nejaká snehová smršť preženie Slovenskom, ale skôr sa krajina rovno bez riadneho priebehu jari prehupne rovno do leta. Vtedy stoja za to ranné pozorovania východu slnka – po prechádzke okolo Múzea hodín či Židovského múzea až hore k hradu. Alebo od Dómu svätého Martina po ľudoprázdnej Kapitulskej ulici až ku Klariskám. Najlepšie ráno o 6ej: bez mejkapu, len s úsmevom na perách. Keď stretnete len zásobovacie autá a smetiarov.
Takto presne sa mi v mysli vynára moja rodná Bratislava. Keď si na ňu spomeniem zajtra, bude pravdepodobne zasa úplne iná. Ale to aj film po práci budem pozerať iný a s inými ľuďmi sa mi pospájajú asociácie...
Maybe during Easter time some snow storm will appear in Slovakia. Or the country will jump from winter straightly to the summer season (without proper spring). I recommend you to observe the sunrise after the walking around the Clocks’ museum and the Jewish Museum up to the castle. Or another kind of walk around the Cathedral of St. Martin through Kapitulská street down to the Klarisky church. The best for it is around 6 o’clock in the morning: just smiling face without make-up. When you meet just supply trucks and garbage collectors.
Thus, how the picture of my lovely city comes to my mind right now. Tomorrow it will probably be completely different reminder of Bratislava. But also the film in my head will be different as well as another people will appear in front of me (and create brand new association)...

Text / Written by: Boba Baluchová, Foto / Photo: Palo Markovič