BalBo deBra

BalBo deBra

utorok 19. decembra 2017

Háčkovanie a aktivizmus za práva zvierat spolu môžu súvisieť


Vyštudovala scenáristiku na VŠMU v Bratislave, momentálne pracuje v Slovenskom filmovom ústave. Pred pár rokmi v sebe objavila vášeň pre šitie, pletenie a háčkovanie. Zhotovuje z rôznych materiálov textilné hračky (predovšetkým roztomilých hlodavcov) aj tematické ozdoby. O tom, ako takáto ručná výroba súvisí s ochranou zvierat, sa dočítate v rozhovore s Petrou Machálikovou.


Kedy a ako si v sebe objavila vášeň pre háčkovanie?
Už od mala som vždy niečo zhotovovala ručne, ale háčkovanie a pletenie ma stále akosi obchádzalo. Ako dieťa som sa naučila robiť tzv. retiazku, a tým to skončilo. No o pár rokov neskôr ma kamarátka nahovorila na kúpu prvej vlny a háčika. Nasledoval kurz a už som háčik viac nepustila z ruky.

Koľko hodín tejto vášni denne venuješ a ako sa zdokonaľuješ?
Háčkujem, keď sa dá a kde sa dá – v aute po ceste do práce, po večeroch doma... Takže to bude pravdepodobne niekoľko hodín denne, :). Snažím sa neopakovať stále to isté dokola a stagnovať, ale vymýšľať nové veci (vzory, kombinácie, tvary výsledných výrobkov), a tým sa zlepšovať. Práve chystám kolekciu myšiek, ktoré budú zas o niečo inšie a dokonalejšie, ako tie spred roka.


S akými materiálmi pracuješ a aké techniky možno nájsť na tvojej fanpejdži Mr Tooth – U Zúbka?
Najradšej mám tú pracnú piplačku rukami. Teda hoci mám doma stroj na šitie, stále mám radšej ručné šitie. Tak vznikli aj moji škrečkovia z filcu. Celkovo mám rada prírodné materiály, teda filc, plsť a vlna mi učarovali najviac. Často sa mi tiež stane, že ma niekde zaujme nejaká bavlnená látka od konkrétneho textilného dizajnéra. Potom niet pomoci, musím ju mať. Chvíľu však trvá, kým ju konečne použijem – najprv sa z nej celistvej totiž vytešujem; nedokážem do nej okamžite zastrihnúť, :). Ale mám predsavzatie, že už nebudem nakupovať ďalšie materiály, kým svoje doteraz „naškrečkované“ zásoby nepomíňam. Od babky mám kopec bavlniek na vyšívanie, a tak nimi občas dozdobím už hotové zvieratká. Drobné výšivky vždy prídu vhod.

Kde (a prečo) nakupuješ materiál pre svoju prácu?
Látky nakupujem väčšinou cez internet, keďže tam je najväčší výber. Na vlny mám však svoj srdcový kamenný obchod, Klbkoshopu, pretože sa v nich potrebujem najprv poprehrabovať a ochytať si ich. Inak si nevyberiem tú pravú. Zároveň mi záleží na kvalite, a tu mám pri výbere a nákupe absolútnu istotu.


Svoje výtvory predávaš aj na portále sashe.sk. Ktorým druhom a v akom období sa darí najviac?
Na sashe.sk nie som dlho, ale už teraz môžem povedať, že sa zatiaľ najviac darí háčkovaným zvieratám (celoročne) a vianočným ozdobám z filcu.

Jedeň deň dáš na web svoje najnovšie kúsky, druhý deň ich už ktosi predáva na sociálnych sieťach. Čoraz viac návrhárok a dizajnérok sa stretáva s kopírovaním na internete. Čo s tým?
To je ťažká otázka. Dnes je naozaj všetko na internete, aj ja som začínala s predlohami z rôznych stránok. Čiže asi sa s tým treba iba zmieriť a byť vždy o krok popredu pred plagiátorkami. Človek musí neustále vylepšovať vlastné výrobky, mať svoje originálne metódy, ktoré niekto druhý len tak ľahko nezopakuje...

Odkiaľ berieš vzory? (Hľadáš si na internete predlohy, alebo si vzory tvoríš v hlave?)
Mám rada niekoľko zahraničných dizajnérok, ktorých tvorbu sledujem, no strihy si potom vymýšľam sama. Zvlášť pri pletení využívam vlastné návody, ktoré neustále vylepšujem. Napríklad moje pletené myšky práve prešli ďalším vylepšením, z ktorého sa veľmi teším... Niekomu to môže prísť malicherné, ale ja sa každému zdokonaleniu ručnej výroby veľmi teším. Keď sa mi však zapáčia návody od zahraničných dizajnérok, tak si ich jednoducho kúpim. Už aj u nás dostať krásne knihy s amigurumi návodmi. 


Kto ťa teda v SR alebo vo svete inšpiruje? Koho v tejto sfére „uznávaš“?
Vysadená som na myšky, ako možno spozorovať už pri prvej návšteve mojej fanpage U Zúbka. Zo zahraničných produktov sa mi preto najviac páčia plstené myšky od Sweet Pea felts a plstené zvieratká od Johana Molina, tiež šité myšky od Odile Bailloeul a veľmi rada sledujem aj ilustrátorku Anitu Jeram. Z českých autoriek som sa zamilovala do zvieratiek od Emaluna a bábik od Rozmar Kopeckej, ktorá takisto nádherne ilustruje detské knihy. Z našich slovenských je to určite Čudo makové. Mám už od nej pár krásnych obrazov a maľovaných zvieratiek. A moja srdcovka je ilustrátorka Bumpkinová. Jej profil aj blog sledujem denne a vždy sa teším na nový obrázkový príbeh. Spolu s priateľom začali vpisovať kreslené príbehy do kože. Keby som sa raz odhodlala pre tetovanie, oni dvaja by boli moja jediná voľba...

Sú tvoje výrobky určené deťom alebo dospelým? Od akého veku je bezpečné sa s nimi hrať?
Moje výrobky sú určené v prvom rade ľuďom, ktorých oslovia srdcom. Všetky vlastne vyrábam najprv akoby „pre seba“. Nie je to žiadna masová výroba. Keď sa nejaké zvieratko komusi zapáči a osloví ma cez internet s návrhom kúpy, poteším sa záujmu, ale aj sa s ním potom ťažko lúčim. Každý jeden kus je oddretý originál. Ale aby som sa vrátila k otázke: Väčšinou sú vhodné aj pre deti (v prípade, že tomu tak nie je, kupujúceho na to vždy vopred upozorním). Snažím sa používať kvalitné prírodné materiály, ktoré sa dajú prať. Používam bezpečnostné oči a nosy, poprípade ich vyšijem, aby ich deti nemohli zjesť.


Kam najďalej putoval tvoj výrobok? Bolo nejaké špeciálne prianie, na mieru?
Moje výrobky sú zatiaľ primárne roztrúsené po celom Slovensku. Minimálne dva sú už aj v Oceánii. Robím, samozrejme, aj na mieru. Mám rada výzvy zvonka, ktoré by ma mohli inšpirovať a posunúť v tvorbe. Teraz nedávno som napríklad ušila na objednávku veniec z filcu, ktorý nemal byť adventný, ale celoročný a riadne farebný. Tak ma to nadchlo, že som potom ušila ešte dva s rôznymi podobnými motívmi.

Prečo tvoríš najmä zvieracie motívy z bavlniek a filcu?
K zvieratám mám vzťah od malička. A keďže ich sama doma niekoľko chovám, tak to bola jasná voľba, :). Najprv som si vyrobila neživé klony tých svojich živých domácich miláčikov. Tak vlastne vznikli moji prví škrečkovia. Ako som už spomínala (a vidieť to na facebookovskej fanpage alebo na SaShe), hlodavce a predovšetkým myšky sú pre mňa srdcovka a dlhodobá záležitosť. Chcela som tiež tento druh zvierat viac priblížiť dospelým i deťom a ukázať im, aké môžu byť roztomilé. Ľudia totiž hlodavce primárne vnímajú ako škodnú, ktorú treba otráviť. Rada si k nim vymýšľam aj celé príbehy. 

Koľko zvierat máš teda doma ty? Ako si k nim prišla?
Momentálne mám dvoch zachránených džungárskych škrečkov. Jedného našli ľudia vo svojom byte (pravdepodobne niekomu ušiel), druhý bol takmer popopravený (ktosi mu chcel holými rukami vykrútiť krk). Mám jedného sýrskeho škrečka, ktorý je ako jediný „nezachránený“, ale kúpený z chovateľskej stanice. Potom mám dva osmáky degu – spoločenské zvieratá, ktoré by sa nemali chovať osamote. Spoločnosť nám robí ešte fenka, včas zachránená a odchytená v osade jednou skvelou organizáciou, no a pred sviatkami pribudlo ešte malé mača, ktoré sme našli na diaľnici... Nevylučujem, že sa zostava ešte rozrastie, :).

Do súťaže s blogom balbodebra si venovala vianočné ozdoby s chrtíkmi. Prečo práve takýto motív?
Ozdoby s motívom psíkov a mačičiek sú u mňa veľmi obľúbené a objednávané najmä v období Vianoc. Chrtíci sú však prví z novo-pripravovanej kolekcie. Je to pre mňa veľmi elegantné plemeno, a tak sa mi zažiadalo aj elegantnejšieho prevedenia.

Ako môže výroba hračiek a ozdôb súvisieť s ochranou zvierat?
Napríklad nepoužívaním materiálov (napríklad kožušín), pre ktoré zvieratá trpia či zomierajú. Takisto spolupracujem s niekoľkými útulkami a združeniami, ktorým pravidelne do charitatívnych aukcií či fundraisingových kampaní venujem svoje výrobky. Takto získané financie idú priamo na pomoc zvieratám, a tomu som rada... Moje uháčkované zvieratká a boj za práva zvierat je teda takto prepojený... Sama tiež napríklad nejem mäso a nekupujem si výrobky (topánky a doplnky) z kože. Vďaka osvete a opakovaniu tejto témy na mojich stránkach sa môžu stať aj ďalší ľudia viac citliví a aktívni v ochrane zvierat. 

Text: Boba M. Baluchová, Foto: Petra Macháliková, Robo Šulák

pondelok 18. decembra 2017

Zimná súťaž s blogom balbodebra o vianočné ozdoby

Je tu SÚŤAŽ s blogom #balbodebra o originálne vianočné ozdoby z dielne Mr. Tooth – #uZubka. Ak ich chcete získať, zapojte sa (do 22. decembra).






Podmienky súťaže sú jednoduché:
1. Dajte Like stránke Balbo Debra Style fanpage; podporte Like-om tiež fanpage Mr. Tooth - U Zúbka;
2. Zdieľajte vo svojom profile verejne tento súťažný post;
3. Do komentára pod príspevok napíšte tip na zvieratkovskú ozdobu, akú by ste si zavesili na váš vianočný stromček.
#sutaz #giveaway #localDesign #lokalnyDizajn #VianocnaOzdoba #Vianoce2017

sobota 2. decembra 2017

BalboMama: Príprava na horúce Vianoce v kine


Druhý mesiac života s osôbkou, ktorej fungovanie zavisí len a len odo mňa, mám úspešne za sebou. Nestíham poriadne dokumentovať, ako rýchlo rastie a každý deň sa mi mení pred očami. Sharentingové úlovky uploadujem (ľavou rukou cez ajfoun) iba po nociach, keď práve na pravom pleci uspávam dcéru. Moje dievčatko za tých niekoľko týždňov získalo na základe mimiky tváre, gúľania očami a rozhadzovania rukami niekoľko originálnych prezývok a navštívila (resp. bola donesená mamou v kočiari či v pohodlnej šatke) niekoľko miestnych kultúrnych podujatí.

Okrem dvoch prednášok pod značkou Kreatívne ráno a troch komorných koncertov na netradičných miestach mesta v rámci Sofar Sounds zvládla malá TiTi tiež niekoľko vernisáží, vianočných trhov aj mikulášsky sprievod mestom (Santaparade Auckland). Áno, v Auckladne sa vianočné oslavy naplno rozbiehajú v mesačnom predstihu – s mikulášskymi čiapkami v 25-stupňových teplotách. Hoci ťažko povedať, kto má väčšiu radosť z podujatia – maloleté deti alebo ich rodičia s mobilmi v rukách.


Vo výkladoch obchodov sú vedľa ozdobených stromčekov vystavené plavky, kvetované minišaty či overaly; na námestiach s vianočnou výzdobou lietajú včely okolo rozkvitnutých stromov pohutukawa. Netreba sa vôbec čudovať, že začiatkom decembra oslavujeme nástup leta a spievame koledy zároveň. Takto nejak tu vyzerajú „Kiwi Vianoce”. Tento rok ide o nich dokonca do kín film s rovnomenným názvom. Pôjdem si ho (v dvojici s mojou holčinou) pozrieť už čoskoro, lebo sledovanie snímok spolu s trailermi na veľkom plátne vyslovene zbožňujem.


Pred týždňom som čítala článok o tom, ako dve tunajšie matky nevpustili do kina na premietanie snímky „Bad moms 2“, lebo bola určená publiku nad šestnásť rokov. Ich deti mali päť mesiacov a päť týždňov! Nuž, treba si výber filmu vopred premyslieť...
Ja som ešte stále nevidela niekoľko dôležitých filmov sezóny (pokračovanie „Blade runnera“, „Zabitie posvätného jeleňa“, či „Bez lásky“), lebo to skrátka časovo nevychádza. Ale v kine som bola. Dokonca niekoľkokrát spolu s mojou dcérou. Šlo totiž o projekcie, určené rodičom s deťmi. Hneď tri kiná v Aucklande ponúkajú raz do týždňa túto možnosť pod názvami: Bringyour baby” session; „Baby and Me“; či Prams at the PIX”. Skrátka: Prineste dieťa v kočiari do kina...


Na Novom Zélande to vo väčších mestách funguje takto: Keď si chcete niečo dobré pozrieť na veľkom plátne, nemusíte zháňať opatrovateľku, ale napochodujete si aj s kočiarom rovno do kinosály. Ostatní spolu-diváci nebudú reptať, keď vase dieťa zaplače, alebo ho budete potrebovať prebaliť či nadojčiť. Moja TiTi ale väčšinu filmu prespí v šatke, takže rušenie okolia som zatiaľ neriešila. Dúfam, že dcérka tú svojskú disciplínu počas sledovania snímok v kine (plus to nadšenie pre sledovanie trailerov pred filmom aj titulkov po) zdedí po mne. Mimochodom, máme čosi takéto v SR? Oplatilo by sa tento nápad prijať za svoj. Napríklad v bratislavskom Kine Lumiére?!


Pokojné filmy bez násilných scén, stíšená hlasitosť, stlmené svetlo, miesto pre kočiare – čo viac si možno priať... A keďže tu (ako som už spomenula) bežia vianočné prípravy aj oslavy v plnom prúde – ponuka kín sa tomu prispôsobuje. V kine Rialto cinemas som si pred pár dňami pozrela životopisnú snímku o Charlesovi Dickensovi, ktorý svojím dielom navždy zmenil význam Vianoc. Film „The man who inventedChristmas” vrelo odporúčam všetkým fantazírujúcim fanúšikom či fanúšičkám rozprávok bez ohľadu na vek. Celá výprava do kina bola neskutočným zážitkom! V najbližších letných týždňoch túto možnosť – schladiť sa v kinosále, aj kultivovať svoje vnútro využijem)e opäť…

Text: Boba Markovič Baluchová, Foto: Palo Markovič