BalBo deBra

BalBo deBra

nedeľa 25. mája 2014

BalBo goes green to CinemaCity

Namiesto učenia sa na štátnice som si povedala, že sa treba prevetrať. Tak sme narýchlo zvolili nočné komerčné kino CinemaCity v centre mesta. Sadli sme si do prázdnej kinosály a o-samote si užívali trailery. To je taká moja úchylka, pre ktorú chodím rada a načas do kina - obzrieť a nahlas okomentovať si všetky novinky (napríklad nových X-menov, uaa).
Najnovšiu adaptáciu Godzilly ("godžiry") určite odporúčam pozerať na veľkom plátne - nielen pre výborný zvuk, vizuálne efekty a hudbu (hudobne ma najviac potešil Gyorgy Ligeti). Čakala som dáky monsterácky horor, a ono to bola slušná dráma s fajn hercami a odkazmi na skvosty kinematografie pre fajnšmekrov. Možno záverečnú scénu, o tom ako godzilla zachránila mesto, by som urobila inak, menej klišéovito. Ale to by už bol asi iný film, však-áno. To záverečné ticho na hladine mora, hmm, bolo tak očisťujúce, krásne... Odporúčam vidieť - bez očakávaní, bez predsudkov!



Text: Boba Baluchová, Foto: Palo Markovič

 

streda 21. mája 2014

Part of Slovak fairy-tale

Výtvarníčku Janku Peštovú-Sýkorovú poznám polovicu svojho života. Počas mojich gymnaziálnych štúdií som jej dokonca "stála modelkou" – slúžila som ako predloha pre jej pastelové portréty víl a iných dlhovlasých divožienok. Pre mňa to bol nácvik trpezlivosti (stáť bez pohybu a vykecávania niekoľko hodín do týždňa), pre Janku tvorivá seba-realizácia.
Hoci Janka Peštová prežila prvú polovicu svojho života v podtatranskom mestečku Kežmarok, momentálne pôsobí na malebnej Orave. Niekoľko rokov sme sa pre moje zahraničné pobyty nevideli, o to radšej som bola – keď sme sa konečne stretli na jej bratislavskej vernisáži. Až do konca leta si možno jej diela prezrieť v petržalskej NeoVízii (v rámci centra Medissimo na Tematínskej ulici v Bratislave). Vystavované plátna, hýriace farbami a mikropríbehmi, vracajú dospelých do detských spomienok – plných rozprávkových výjavov, nadprirodzených bytostí a magickej sily prírody. Akoby povyskakovali z nejakej slovenskej rozprávkovej knihy.
Janka Peštová vo svojej tvorbe dáva prednosť ilúzii reality a naplno popúšťa uzdu svojej fantázii.
Obdivuhodné je, že odvážne priznáva svoju inšpiráciu – veľkými umelcami (Marc Chagall, Gustav Klimt), ale aj svojimi malými žiakmi zo ZUŠky v Námestove. Práve deti sú podľa nej veľmi úprimné pri zobrazovaní svojich pocitov, vyjadrovaní svojich nálad. Dospelí sa snívaniu občas bránia, čo je škoda. Tak som sa vďaka Jankiným plátnam vrátila do minulosti i ja. Dlhovlasé víly, lesní mužíci, lietajúce ryby, hraví klauni, tancujúce kmene stromov, či tátoše s ľudskými vlastnosťami – ponorené do planúcich farieb žltých a červených odtieňov, sú pre Janku poznávacím znamením.
Takto sa mi to páči. Dúfam, že si nájdem v tomto či budúcom roku čas na krátke stíšenie, zastavenie sa a opätovné postátie modelom, resp. modelkou. Rada by som konečne nejaký ten Jankin farebný výjav (s mojou podobizňou či bez) mala doma na stene. Alebo len chcem byť opäť súčasťou nejakej rozprávky?

Text / Written by: Boba Baluchová, Foto / Photo: Palo Markovič