Ale o to viac sa mi v hlave uchovávajú (aj s vôňami, náladami, melódiami) príbehy ľudí, ktorí mi prebehli životom. Ale i príbehy vecí, ktoré som získala za zvláštnych okolností a preto sa ich nedokážem vzdať, nech by boli akokoľvek opotrebované. Tak je to s knihami, ktoré nedržia pohromade; s bundami, ktorým sa odtŕhajú vrecká.. Podobný príbeh sa viaže aj k unikátnej taške, ktorú som dnes po piatich rokoch vytiahla zo skrine, aby zažiarila na Dúhovom pochode v Bratislave - v kombinácii s letnými šatami v čierno-bielo-červenom prevedení od pražskej značky Yaxi Taxi.
Dôvod, prečo som si spomenula na túto čiernu tašku s jednoduchým strihom, no originálnou sucho-zipsovou aplikáciou na povrchu, je jednoduchý - dajú sa na nej zachytávať odkazy. Dokážem komunikovať bez slov! Keď som si ju zadovážila v obchodíku s čerstvým dizajnom kdesi na okraji sicílskej Catanie, hneď som mala v hlave prvú vetu, ktorú z nastrihaných písmeniek poskladám a priložím na sucho-zipsové pásiky. "Don't call me Pupa!" Azda ani netreba vysvetľovať, prečo. Podľa nálad a počasia som tam potom nosila čosi ako chodiace facebookové statusy: "Zbohom zima, vitaj leto"; "Looking forward to Pohoda festival".
Dnes to teda bolo: "I fully support Rainbow pride", lebo to považujem naozaj za prirodzené a potrebné. Namiesto mávania dúhovou vlajkou som zvolila jednoznačný odkaz na taške. Dnes bolo na Hviezdoslavovom námestí podstatne menej ľudí, ako v uplynulých štyroch rokoch existencie Rainbow Pride v Bratislave. Preto organizátori a organizátorky tohto podujatia tú podporu (od ľudí z LGBTQ komunity, ale aj od nás ostatných - ktorí žijeme s otvorenou mysľou a bez predsudkov) potrebujú omnoho viac...
Text: Boba Baluchová, Foto: Kristína Baluchová
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára