O pár týždňov to bude presne rok, čo som prekonala svoje osobné rekordy (vzdialenosť 18 000 km a dvadsaťjeden hodín v lietadlách) a dobrovoľne sa presunula zo Slovenska na Nový Zéland. Presnejšie na jeho severný ostrov – do mesta Auckland, ktoré je pre mnohých tunajších ľudí vysnívanou destináciou, vyvoleným útočiskom, ostrovom snov. Mne sa tu sny plnia a niektoré ma i prenasledujú.
In a few weeks it will be exactly a year since I overcame my personal records (18,000 km distance and twenty-one hours in airplanes) and moved from Slovakia to New Zealand. More specifically I arrived in Auckland (Northern island), which is dream destination, chosen refuge, dream island for many local people. Also my dreams came true here and some of them are even following me.
V Aucklande mi trvalo iba pár dní nájsť si adekvátnu náhradu za bratislavské kino Lumiére. Filmový klub Academy cinemas ma prekvapuje nielen kvalitnou ponukou snímok, ale aj domácou zmrzlinou a vínom – ktoré si môžete (nielen s dovolením, ale dokonca s odporúčaním personálu) vziať priamo do kinosály. Koncom decembra som tam videla nový film Jima Jarmuscha: “Paterson“ o vodičovi autobusu v rovnomennom mestečku Paterson, v ktorom akoby sa nič nedialo. Každodenná rutina je však iba zdanlivá – ako u mladého autobusára (nepoznaného básnika a trpezlivého manžela), tak aj u jeho ženy Laury. Hoci u nej je to prevedené do extrému: divácka obec ju vidí stále doma, ako s každým novým dňom premýšľa – čím by sa mohla stať, aký nápad by mohla zrealizovať (viac či menej úspešne). Po skončení filmu v nás však ostane pocit nefalšovanej lásky. Dotyk krásy v detailoch zdanlivej všednosti. Aj s dvojčatami, ktoré sa najprv snívajú Laure, potom ich jej muž vidí viac ako často na trase linky svojho autobusu. Dvojčatá sa dostali aj do môjho sna, až som ich stretla na ďalší deň v Silo Parku počas osláv príchodu Nového roka, napodujatí Wondergarden. To nemôže byť náhoda!
It took me only a few days to find an adequate substitute for Bratislava’s art-cinema ‘Kino Lumiére’ here in Auckland. Film club ‘Academy Cinemas’ often surprises me by the quality of movies offer, but also by homemade ice cream and local wine, that you can take (with permission and even with the recommendation of staff) directly to your seat. In late December I went there to watch a new Jim Jarmusch’s movie: “Paterson”. It's about a bus driver in a town, called Paterson, where nothing is going on. Daily routine, however, is only apparent – visible in a life of young bus driver (the unknown poet and patient husband), but even more in a life of his wife Laura. Although, it's transferred into the extreme in her case (since the audiences sees her sitting at home all the time and inventing new ideas of her future success (more or less implemented). The feeling of genuine love will remain after watching the movie. A touch of pure beauty in all these details of the apparent banality. I will not forget twins that firstly Laura dreamt about, then her husband saw them more often on his bus route. The twins also got into my dream until I finally met them the next day in Silo Park during the New Year's celebration at the Wondergarden event. This must not be a coincidence!
Uplynulý rok som sa snažila zachytiť to najlepšie, čo sa na miestnej hudobnej scéne urodilo. Väčšinu zo svojich novozélandských obľúbených spevákov a speváčok som videla hrať naživo a rozpoznateľné single som zaradila do svojho playlistu na Spotify s príznačným názvom: „Hudbainého ostrova”. Ak máte chuť spoznávať kvalitnú „kiwi music“ – odporúčam! Jednou z mojich obľúbenkýň je Anna Coddington. Hrá od detstva na bicích aj na gitare a produkuje hudbu, pod ktorou si ja predstavujem kvalitný pop: pop music. Stačí si prebehnúť Annin profil na youtube. Jej tretí album „Luck/Time“ je výsledkom tvrdej štvorročnej práce. Platňa je vyzretá, veľmi homogénna a možno tam nájsť niekoľko silných hitov. Už počas jej vianočného koncertu v hudobnom klube v St Kevin’s pasáži som za ňou chcela ísť a porozprávať sa o hudbe. Hneď počas silvestrovského večera v Silo parku sa mi tento sen splnil. Ešte mám pár ďalších mien vo „wish liste“ pre rok 2017, tak uvidíme – nakoľko mi bude ostrovné šťastie priať.
Uplynulý rok som sa snažila zachytiť to najlepšie, čo sa na miestnej hudobnej scéne urodilo. Väčšinu zo svojich novozélandských obľúbených spevákov a speváčok som videla hrať naživo a rozpoznateľné single som zaradila do svojho playlistu na Spotify s príznačným názvom: „Hudbainého ostrova”. Ak máte chuť spoznávať kvalitnú „kiwi music“ – odporúčam! Jednou z mojich obľúbenkýň je Anna Coddington. Hrá od detstva na bicích aj na gitare a produkuje hudbu, pod ktorou si ja predstavujem kvalitný pop: pop music. Stačí si prebehnúť Annin profil na youtube. Jej tretí album „Luck/Time“ je výsledkom tvrdej štvorročnej práce. Platňa je vyzretá, veľmi homogénna a možno tam nájsť niekoľko silných hitov. Už počas jej vianočného koncertu v hudobnom klube v St Kevin’s pasáži som za ňou chcela ísť a porozprávať sa o hudbe. Hneď počas silvestrovského večera v Silo parku sa mi tento sen splnil. Ešte mám pár ďalších mien vo „wish liste“ pre rok 2017, tak uvidíme – nakoľko mi bude ostrovné šťastie priať.
The entire year I have tried to find the most / the best of local music production. I watched many New Zealand male and female singers playing Live. Then I added the most original songs to my Spotify playlist with the revealing title: "Music fromanother island". If you are interested in exploring good "kiwi music" – I highly recommend it! Anna Coddington is one of my favorite NZ musicians. She started to play on the drums and the guitar in her early childhood. Nowadays she produces music which I can proudly present as a pop: pop music. Check it online (follow Anna's profile on YouTube). Her third album "Lucky/Time" is the result of four years hard work. The record is mature, very homogeneous and you can find there several strong hits. Already during the Christmas concert in the music club in St Kevin's Arcade I had a wish to talk to her and share my feedback. My dream and intention came true during the New Year's celebrations in Silo Park. There are several other names (from the island of fulfilled dreams) on my "Wish List" for 2017. Let’s wish me a Good luck.
Text / Written by: Boba Markovič Baluchová, Foto / Photo: Palo Markovič
Text / Written by: Boba Markovič Baluchová, Foto / Photo: Palo Markovič
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára