BalBo deBra

BalBo deBra

utorok 22. novembra 2011

Remember November outfit

Svoje blogy som sa rozhodla pridávať na túto stránku vždy v nejaký magický dátum. Podarilo sa mi to po prvý raz s piatimi jedenástkami (11. 11. 11 o 11:11), dnes to skúsime s jednotkami a dvojkami (22. 11. o 22:11). V rozmedzí týchto dvoch dátumov sa však nachádza ešte číselne symbolický, no najmä historicky dôležitý dátum, významný najmä pre východoeurópske krajiny. 17. November 1989 je v našej histórii zapísaný ako deň pádu komunistického režimu v Česko-Slovensku, deň zamatovej revolúcie, deň otvorenia hraníc, deň zárodku demokracie, a deň študentstva (odkazujúci na študentský aktivizmus ešte niekoľko desaťročí predtým).
Možno nie všetci čitatelia a čitateľky tohto blogu, najmä tí, čo sa narodili po roku 1989 a tí, čo žijú v zahraničí, si vedia predstaviť rozdiel medzi dvoma zásadnými politickými režimami. Nechcem sa však na tomto mieste rozpisovať o neslobode fungovania vo vtedajšom režime. Zostanem iba pri tom, ako sme „trpeli“ v oblasti módy...
I decided to update my blog on this website at a certain magical dates. For the first time it worked with five elevens (11. 11. 11 at 11:11), today I will try it with number one and two (22. 11. at 22:11). In the range of these two dates there is another numerically symbolic and mostly historically important date – mostly meaningful for the people from East-European countries. The 17th of November 1989 is in our history written as the day of fall of communistic regime in Czecho-Slovakia, the day of Velvet revolution, the day of state borders’ opening, the day of democracy beginning and the students’ day (in memory of students’ activism few decades before).
Probably not all readers of this blog (specially those, who where born after 1989; and ones, who have lived abroad) can imagine the difference between these two radical political regimes. I don’t want to write here about unfreedom of living in that period. I will rather mention only the capture how we were suffering because of the way of wearing…



Všetkých spolužiakov a spolužiačky v škole v 80-tych rokoch rodičia obliekali do rovnakých jednotvárnych oblečení zo syntetických materiálov bez štipky vkusu či invencie. Naše pionierske rovnošaty nemali ďaleko od dnešných nevzdušných a nepohodlných školských uniforiem detí vo väčšine afrických krajín. Nič iné však nebolo v obchodoch, inšpirácia z časopisov či iných tradičných médií neprichádzala. Našťastie môj starý otec vedel šiť na šijacom stroji a stará mama vedela zasa pliesť aj háčkovať unikátne doplnky ihlicami z vlny. Mamka mala záľubu v improvizácii, prešívaní starých odevov na nové – zo svojich tehotenských šiat dokázala ušiť mne aj mojim dvom sestrám hneď pár sukní či kabátov. Kombinovala neskombinovateľné materiály – na bavlnený rolák sestre našila geometrické tvary z odstrihnutej pančušky, druhej sestre z odstrižku flaušového kabáta našila na pulóver psiu búdu aj s vlasatým havom. Mne lemovala volánové sukne podivnými nášivkami „bonroy“, ktorých celý kotúč sme mali doma – nevedno, odkiaľ.
In 80s parents of my schoolmates used to prepare clothes for them – consisted of the same monotonous pieces and synthetic materials – without a touch of invention or taste. Our pioneer monkey-dress were almost the same like current non-airy and unconfortable school uniforms of kids in many African countries. There wasn't anything different in shops – any inspiration from magazines or another traditional media. Luckilly my grandfather was good at sewing on sewing-machine and my grand-mother was able to create unique accessories from wool using the knitting needles.
My mother likes improvisation, re-using old materials, re-creating new clothes from the old ones. Once she sewed for me and my sisters few skirts and coats from her pregnancy-dress. Mom is able to combine uncombined materials. On my sister’s cotton polo-neck sweater she sewed few geometrical shapes from cutoff tights, later she stitched dog-kennel with hairy doggy (made from old coat‘s fleece material) on another sister’s pullover. Our mother used to cover the edges of my ruffle-skirts with the weird patch. There was printed the word „bonroy“ on it and there was whole roll of that patch-tape at our home (don‘t know from where).



V našej rodine sa ani vtedy, ani dnes medze v obliekaní nekládli. Improvizácia a inovácia je na prvom mieste. Občas sa vek jednotlivých kúskov a časové zaradenie daného outfitu ťažko odhaduje, a to je dobre. Nadčasovosť a originálnosť je prvoradá. Kožušinovú ušianku zo second-handu v týchto krutých zimách využijem rovnako dobre, ako ľadová kráľovná zo známej rozprávky, alebo ako sovietske školáčky z predošlého režimu. Štrikovano-háčkovanú čiernu vlnenú šatku (v spišskom nárečí nazývanú ako hustka – tiež zo second-handu) možno nosiť v každom ročnom období, ku každému typu odevu. Ja si ju cez plecia prehadzujem v tomto novembrovom čase už po niekoľký raz. Trochu symbolicky – v magické a symbolické dátumy. Aby som nezabudla. Na význam mojej rodiny v mojom živote, význam novembra v živote mojej rodiny i v celej minulosti našej krajiny.
Neviem, koľko magických dátumov ešte vychytám túto zimu, ale november bol skrátka takýto – plný číselnej symboliky, schválností i medziľudských náhod. Máločo sa dá predvídať. Asi tak ako to, koľko zmien politických režimov zažijeme za jeden pozemský život. No napríklad také zmeny v módnych štýloch a trendoch v obliekaní určite uvítame pozitívne...
None of my family has put any limits in dressing-style. Neither then, nor now. Improvisation and invention is on the first place of our fashion-choosing chart. Sometimes it is quite difficult to guess the age and time-enlistment of certain outfit-pieces, and that is perfect! Originality and timelessness is the priority. I will need my crazy fur cap from the second-hand in this coldness outside as often as the ice-queen from that famous fairy-tale or as a small Soviet school-girl from previous regime. It is possible to wear this knitting black wool scarf (in East-Slovak speech called the “hustka” – also from second-hand) in every season with every type of outfit. I put it on my shoulders during this november time not for the first time. It is symbolic meaning behind it because of all these symbolic and magical dates. Just to not to forget – about the importance of my family in my life; the importance of that November in the life of my family and in the history of our society.
I don’t know how many magical dates I will cover this winter, but november was like that – full of numerical symbolism, actions on purpose and interpersonal coincidences. We are not able to predict any things. It is the same situation with the prognosis of how many changes of political regimes we can live personally (during one simple life). But we are welcoming all changes in fashion-styles and wearing-trends with very positive reactions…
 

Foto / Photo : Palo Markovič

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára