Preniesť sa do detských čias vďaka editovaniu knihy

Editovanie článkov mám v náplni práce. Ale s prekopávaním stostranových rukopisov pre knižné vydavateľstvá už mám skúseností menej. Nové výzvy treba prijať – vedia človeka potrápiť, ale najmä obohatiť. Naviac ak ide o text knihy pre žiakov a žiačky základných škôl (náročnú čitateľskú skupinu, a teda aj ťažkú cieľovku) a príbeh pochádza z pera rodinnej príslušníčky. Presnejšie: z počítača mojej najmladšej sestry. Nejak som sa s tým však popasovala a výsledok môžete svojim mladším členom či členkám domácnosti pridať na kôpku darčekov pod vianočný stromček. Minimálne jedna kniha by sa tam popri všetkých tých stavebniciach a elektronických vychytávkach mohla objaviť.

Hneď v prvej knihe zo série dobrodružstiev „Kapitána Padáka“ sestra dej čiastočne zasadila do okolia môjho milovaného Nového Zélandu. Jej hrdinovia, starí kamaráti z detstva: Daniel Padák a Peter Kufor, sa chystali prekonať dátumovú hranicu na ostrove Samoa a užiť si exotickú dovolenku na Fidži aj v Japonsku. Nevravím, že sa im to úplne podarilo, ale tak cestovateľské zážitky bývajú vždy plné neplánovaných momentov.

V druhej knihe Kristínka uvádza na scénu novú postavu – veterinárku z Austrálie (pravdepodobne tiež súkromnú detektívku v zálohe) a jej zvieratko emu. Čiže opäť je to len na skok od Nového Zélandu, kde máme tiež otočené ročné obdobia – keď je v Európe leto, v Stredozemi je podnechtová zima; keď sa na Slovensku decká sánkujú, tak tu môžeme v štýle protinožcov oslavovať Vianoce na horúcich piesočných plážach.

Po prvotnom preletení rukopisu knižnej novinky som sa v spomienkach preniesla do mojich základoškolských čias, keď som z knižnice domov vláčila každý týždeň nové dobrodružstvo „Troch pátračov“ – amerických tínejdžerov, úspešne riešiacich záhady, na ktoré polícia nemala čas alebo um.

Kapitán Padák sa v novom príbehu stane nedobrovoľne súčasťou pašeráckej spojky. Na scéne, resp. v kargu jeho lietadla sa totiž objavia vzácne sokoly, ktoré majú byť nelegálne dopravené do Spojených arabských emirátov... Padákova malá neter Ivanka sa za asistencie spolužiaka Oliho a spomínanej slovensko-austrálskej veterinárky pokúsi očistiť jeho meno. Okrem zaujímavých faktov a výrazov z prostredia letectva, fyziky či aerodynamiky, s ktorými som sa ako editorka riadne natrápila (Bohu vďaka za Krátky slovník slovenského jazyka online!), nebudú chýbať ani zvláštnosti zo sveta geografie, ornitológie, veterinárnej medicíny či metód policajného vyšetrovania.

Ako pri strihaní filmu, tak aj pri editovaní knihy existuje pravidlo, zvané „kill your darlings“, ktoré autori a autorky pôvodných textov nemajú v láske. Veď kto by sa dobrovoľne vzdával niektorých viet či celých pasáží, keď je to „srdcovka“? V záujme zharmonizovania deja a zlepšenia kvality diela to však občas treba urobiť. Ako sa to nakoniec podarilo mne (po výdatných online debatách so sestrou), uvidíte už o pár týždňov. Stačí tentoraz hľadať na pultoch kníhkupectiev namiesto modrej knižky dielko s obálkou zelenou.

Text: Boba Markovič Baluchová, Foto: Palo Markovič

Krst sestrinej knihy: siedmeho siedmy o siedmej

Nerozumiem poézii. Aspoň tej slovenskej nie. Ale kamarát a vydavateľ Pišta Vandal tvrdí, že to sa len vyhováram – aby som sestrinu zbierku básní nemusela pochváliť. A to zasa nie je pravda! Aj keď blízki mi často vyčítajú, že mám dvojaký meter: na nich som omnoho viac prísna ako na neznámych ľudí... Tak som sa celý minulý týždeň prehrýzala ženskou intímnou lyrikou (nielen Kristíninou, ale aj Máriinou, Kataríninou atď.), aby multi-talent Pišta, ale i sestra Kristína na pondelkovom krste stratili reč, :). Neviem, či sa to podarilo, ale komorný krst zbierky básní "Ako kaluže" dopadol skvele, a bez ujmy na (duševnom) zdraví... Aj keď do budúcna odporúčam: neobliekať si na seba v 30-stupňovej horúčave jedny tmavé šaty na druhé – nech bol už zámer akýkoľvek a obrázky z projektora na nich vyzerali fantasticky, :).

Sestra Kristína v minulosti vydala dve útle prózy (o láske k lietaniu, k Tatrám, k povolaniu – analýze ľudských životov) v známych, pre niektorých i kontroverzných vydavateľstvách. Nakoniec zakotvila vo vydavateľstve Limerick a pokúsila sa dať na papier dvadsaťdva odzbrojujúcich výpovedí v doteraz neprebádanom žánri. Výsledok: útla zbierka osobitej poézie „Ako kaluže“ uzrel svetlo sveta do-roka a do-dňa. Knižka bola oficiálne pokrstená siedmeho siedmy o siedmej na mieste, kde vlastne aj vznikala – teda minimálne fotografie Romana Ferstla k nej.
V Kaviarni Scherz sa v pondelok večer krstilo svätojurským vínkom i ukrajinskou vodkou; s hosťami a hostkami sa zaobchádzalo doslova v rukavičkách; odovzdával sa symbolický dar na potvrdenie priateľstva s krstným otcom zbierky: fotografom Romanom i vydavateľom knihy: hudobníkom Pištom. Samozrejme sa čítala poézia, spievali sme filantropické songy a dokonca sme prítomným pustili i môj krátky film "Za rozprávkou". Štvrtá kniha Kristíny Baluchovej pravdepodobne nebude rozprávková, ale určite bude stáť za-to! Lebo do všetkého, čo robí, sa vrhá na-pohľad bezhlavo, no s vnútornou vytrvalosťou a vierou v dobro. Som rada, že môžem byť pri-tom...

Text: Boba Baluchová, Foto: Palo Markovič