Vyrobiť si personalizovaný lapač snov – DreamCatcher

Minulý rok som v Aucklande objavila komunitu ľudí, ktorá raz za štvrť roka organizuje na Dominion road čosi ako bratislavský Dobrý trh pod názvom Ubuntu market. V úvode nového roka som na rovnaké miesto zašla opäť, a tentoraz sa zapojila aj do jedného z tvorivých workshopov.
Last year I discovered a community of people in Auckland – ready to organize Ubuntu Market on Dominion road (very similar to Good Market in my home city in Slovakia). Recently I went back to the same place and joined one of the creative workshops there. 

Filozofia „Ubuntu“ pochádza z Južnej Afriky a predstavuje koncept ľudskosti, ľudskosti k iným ľuďom okolo nás. Je spájaná s osobnosťou arcibiskupa Desmonda Tutu, ktorý upozorňoval na to, že ľudia nemôžu fungovať v izolácii. Nemali by sme o sebe zmýšľať len ako o jednotlivcoch, ale ako o komunite, keďže sme všetci prepojení a ovplyvňujeme dianie okolo nás. Aucklandskí organizátori a organizátorky Ubuntu marketu sa preto snažia stretávať a prepájať aktivity rovnako zmýšľajúcich ľudí z rôznych prostredí, menšín a subkultúr, pričom je jedno, kto odkiaľa pochádza.
The "Ubuntu” philosophy has its origins in South Africa and represents the concept of humanity; humanity towards other people around us. It is associated with the personality of Archbishop Desmond Tutu who pointed out that people can’t exist in isolation. We should not think of ourselves far too frequently as just individuals, but also as a part of community – we are all interconnected and together we do affect the processes around us. Auckland organizers of Ubuntu market are therefore trying to meet and connect activities of the open-minded people from different environments, minorities and subcultures, no matter who comes from what country.

V rámci ponúkaných workshopov sme sa mohli podučiť tradičnému pleteniu košíkov z vláknitých listov rastliny harakeke, v ktorom vynikali pôvodní obyvatelia Nového Zélandu. Pre tých, čo majú v sebe rytmus a dobrý sluch, bol nachystaný bubenícky workshop. Ja som sa nechala zlákať farebnosťou vystavených lapačov snov, ktoré vyrába dizajnérka Lyn-Marie z DizziePixxieDesigns. Uvedomila som si, že takýto typ workshopu môže byť súčasťou každého dobrého teambuildingu či vianočného žúru (nielen pre deti). Lyn-Marie má za sebou výrobu dekorácií pre hudobné festivaly, tematické oslavy, svadby a výstavy na Novom Zélande aj v Austrálii.
Thanks to the offered workshops the visitors were able to learn the traditional basket weaving (out of Harakeke fibrous leaves) in which the original New Zealanders excelled. People with a sense for the rhythm could attend a drumming workshop. I was attracted by the colorfulness of exhibited dream catchers – produced by Lyn-Marie from DizziePixxieDesigns. Later I realized that this type of workshop could be part of any good teambuilding or Christmas party (not only for children). Lyn-Marie has been making decorations for music festivals, thematic celebrations, weddings and exhibitions across New Zealand and Australia.

Nemusíte byť žiadnou fanynkou ezoteriky, ani zmätenou matkou na materskej “dovolenke”, aby vás idea zhotovovania lapačov snov zaujala. Mňa zaujímalo, ako jeho prítomnosť účinkuje na jeho majiteľa či majiteľku. Keď bude moja dcéra väčšia, a bude vedieť formulovať svoje myšlienky do viet, určite sa jej na to opýtam. V nedeľu totiž odo mňa jeden taký dostala do daru.
You do not have to be a fan of Esoteric or a confused mother on maternity “leave” to be attracted by the idea of dream catchers’ creation. I was interested in the effects of its presence on owner’s dreams. When my daughter is bigger (and is able to formulate her thoughts into the sentences) I will certainly ask her about it. Last Sunday I made a dream catcher for her.

Nezapájam sa často do ručných prác – na šitie či háčkovanie nemám trpezlivosť, štrikovaniu a vyšívaniu sa nevenujem od základnej školy. Oblečenie (i doplnky) si zväčša navrhujem a kombinujem sama, ale vždy mi musí s finálnym zhotovením pomôcť mamina. Toto však bola výzva. Všetky tie nádoby, plné farebných recyklovaných materiálov – pripravených na svoju novú, upcyklovanú podobu – priťahovali moju pozornosť. Pripadala som si ako straka, ktorá vidí akýsi ligotavý predmet pred sebou… A tak som za pol hodinku voľným tempom s pomocou líderky workshopu vyrobila svoj prvý lapač v živote – veľmi osobný, personalizovaný, určený malej Tove Tui.
I do not have patience for embroidery, crochet, knitting or sewing. I most often design my clothing (and accessories) by myself but I always need my mother’s help with the technical part of outfit’s creation. But this time it was different. Real challenge. All those baskets – full of colorful recycled materials (ready for their new up-cycling look) – drew my attention. I must have looked like a magpie spotting a shiny bright object... After thirty minutes I made (with the help of a workshop leader) my first dream catcher – a very personal and personalized – dedicated to my little daughter Tove Tui.

Hoci mám rada šialené farebné kombinácie, tu som sa krotila. Lapač snov bol ladený v ružovo-červeno-fialových odtieňoch, pričom do kruhového rámu boli na bavlnkami vypletenú sieť pridané najprv koráliky a gombíky, neskôr zvislé pruhy nastrihaných látok a pierka. Celý proces bol tvorivý, aj zábavný. Žiaden stres z nepodarku, ale najmä príjemná piplačka a relax. Malá Tove Tui výrobu darčeka prespala v šatke na mojom hrudníku. Keď o štvrť roka navštívim Ubuntu market znova, pustím sa do výroby ďalšieho lapača. Teším sa na to.
Despite my taste for crazy color combinations I chose more decent combination. The dream catcher was created in pink-red-purple hues with some beads, buttons and later vertical stripes of fabric and feathers added to the knotted net. The whole process was creative and entertaining. No stress from making mistakes, but mostly relax and a pleasure from that precious work. My Tove Tui was sleeping on my chest wrapped in a safari wrap. When I visit Ubuntu market in three months again I will definitely join the workshop again and create another dream catcher. I look forward to it.

Text / Written by: Boba Markovič Baluchová, Foto / Photo: Palo Markovič

I fell for pink Auckland and its icons

Mesto Auckland bolo kedysi označované za „Sydney pre začiatočníkov“. Dnes to už o dynamickej miliónovej metropole, zaberajúcej výraznú časť Severného ostrova, nemožno tvrdiť. Auckland síce nie je hlavným mestom Nového Zélandu, ale z turizmu a priemyslu (aj toho filmového) ťaží azda viac, ako Wellington. Mix kultúr a národností, plus multi-kulti kuchyne i originálne obchodíky pridávajú mestu na atmosfére a fotogenickosti. Aj v období jesene (od marca až do mája) nájdete na každej pláži a v každom parku, ktorých sú tu desiatky, kopec dospelákov v tričkách a kraťasoch spolu so svojimi deťmi, ktoré milujú robiť mlynské kolesá – ako inak: s bosými nohami a slnkom presvetlenými strapatými vlasami.

The city of Auckland was once called “Sydney for Beginners". It doesn’t apply for this dynamic metropolis occupying a significant part of the North Island with more than a million habitants. Although Auckland is not the capital of New Zealand, it benefits from tourism and industry (not only film industry) even more than Wellington. A mixture of cultures and nationalities, plus multi-cultural cuisines and original shops adds the special atmosphere and photogenicity to this town. Even in the autumn (from March to May), you can find on every beach and every park dozens of adults in t-shirts and shorts along with their children who love to make mill wheels (bare feet with strapped hair, lightened by strong sun).

Dnes vás upozorním na dve najvýraznejšie dominanty centra Aucklandu: mestskú vežu Sky tower a ružový cyklo-most. Pre svoju architektonickú kvalitu, farebnú výraznosť, ale i funkčnosť a ich mladú históriu (relatívne nedávny dátum konštrukcie) sú to obľúbené miesta, často navštevované a fotografované – domácimi i turistami, turistkami.

Today, I will highlight the two most interesting icons of Auckland downtown: Sky Tower and Magenta adventure. They are popular places for their architectural quality, colorful expressiveness, but also functionality and young history (relatively recent date of construction) – often visited and photographed by local people, as well as tourists.

Veža, smerujúca priamo do oblakov, Sky Tower, je 328 metrov vysoká dominanta Aucklandu, postavená v roku 1997. Slúži ako telekomunikačná veža, zároveň rozhľadňa, doplnená ponukou adrenalínových športov a štýlových reštaurácií. Sky Tower je „must-visit“ miesto v zozname väčšiny turistov a turistiek. Počas jasného dňa môžete odtiaľ vidieť celé mesto (až do diaľky 80 kilometrov, a to v každom smere), pričom sa sami nachádzate vo výške 220 metrov. Kľúčové pamiatky, početné sopečné krátery a všetky historické miesta máte pod sebou ako na dlani. Čo je dôležité spomenúť: veža bola navrhnutá tak, aby bola zabezpečená a bezpečná aj počas zemetrasenia, silných vetrov, búrok alebo požiaru. Býva tiež osvetlená farebnými LED svetlami pri špeciálnych príležitostiach (počas Anzac výročia svieti na-červeno; ružová je počas kampane, upozorňujúcej na prevenciu a liečbu rakoviny prsníka; farbami dúhy svieti počas dúhového Pride month a veselá zmes farieb je pripravená aj pre vianočné a veľkonočné obdobie). Je dobré mať takúto rozpoznateľnú ikonu už dvadsať rokov.

The Sky Tower is 328 meters tall icon of Auckland's sky-line built in 1997. It's an observation and telecommunications tower, but also an exciting hub of adrenaline sports and stylish dining. Sky Tower is a must-visit place for tourists. On a clear day you can view the city (80 kilometres in every direction) from 220 metres high above street level. There are key landmarks, volcanoes and all the historical locations under you. What is very important: Sky Tower has been designed to provide a high level or performance in the event of earthquake, severe wind storms or fire. It’s also illuminated by colorful LED lights during special ocassions (by red for Anzac day; pink for Breast cancer awareness month; rainbow colors for Pride month and by mix of colors also for Christmas and Easter period). It’s good to have that kind of recognizable sky-line icon for 20 years ago.

Ružový cyklomost „Magenta adventure" bol postavený pred dvoma rokmi priamo nad centrálnou diaľničnou križovatkou a prepája ulice Upper Queen Street s Quay Street. Táto cyklotrasa sa označuje za doteraz najviac ambicióznu aktivitu v rámci mestskej cyklistickej infraštruktúry na Novom Zélande – používajú ju pravidelne cyklisti a cyklistky; deti, učiace sa jazdiť na bicykli aj chodci a chodkyne. Pred niekoľkými mesiacmi bol most pokrytý vrstvou novej farby a ochranou proti slnečnému žiareniu, pretože jeho sýty ružový vzhľad po dvoch rokoch vybledol do pastelových farieb. V noci je cyklocesta tiež osvetlená farebnými lampami a mnohí kiwi zástupcovia a zástupkyne hudobnej či tanečnej scény, ako aj módne blogerky si často vyberajú túto výraznú časť mesta pre nahrávanie videa alebo fotografovanie. Nie je ťažké uhádnuť: prečo.

The “Magenta adventure” / the Lightpath was built two years ago in the midst of Auckland's central motorway junction and it links Upper Queen Street to Quay Street. This cycleway is New Zealand's most ambitious piece of urban cycling infrastructure ever built – used by regular bikers, kids learning to cycle, as well as pedestrians. Few months ago this path was covered by a layer of new color and UV protection because its vibrant hot pink look has faded to pastel colors. During the night it’s also lightened by rainbow colorful lights and many kiwi musicians, as well as dancers and street-style fashion bloggers has chosen this pink path for video-recording or photo-shooting. It’s not hard to guess: why.

Text / Written by: Boba Markovic Baluchova, Foto / Photo: Palo Markovic

I care about the future of Takapuna Sunday Market

Every Sunday the Takapuna Carpark transforms into one of the most original and vibrant places in Auckland visited by locals and tourists. Every Sunday we use to go there to original ‪Takapuna Sunday Market because of beautiful milticultural atmosphere and the offer of fresh fruits and vegetables, healthy food, hand-made products, Kiwi music, vintage items and second-hand clothing. 
Now that public land is set for sale and redevelopment. If you care about the future of the public market place built from the bottom up, consider joining the initiative Save Takapuna Carpark: https://www.facebook.com/SaveTakapunaCarpark Balbo deBra already signed the petition (to save this place) because she cares about it / I care about the future of Takapuna Sunday Market!

Written by: Boba M. Baluchova, Photo: Palo Markovic
#SaveTakapunaCarpark #SaveSundayMarket

Following 7 steps towards Fair Fashion

Have you ever considered to shop and dress more ethically? No? It's not that tough job! Just follow these few steps to support Fair Fashion...

- Start by asking #whomademyclothes and tracking down the story behind the products you want to buy.
- Critically think, debate, read and watch documentaries about organic farming and fair-trade initiatives.
- You should also check the quality and sustainability of the items you want to wear (and want them to last).
- You can always buy some stylish clothes from vintage / second-hand shop on your street.
- Try to support local brand or hand-made designer. Local design is original and artisanal work is unique!
- Re-create / up-cycle your clothes from last season. Surprise yourself by creative mood.
- Do not forget to support organizations and initiatives (Ethical fashion initiative, Clean clothes campaign, Fashion revolution etc.) in their work to improve human rights and working conditions of garments manufacture workers in developing countries.
#balbodebra has taken all these actions already! Check the examples on her Balbo deBra style Fanpage and get inspired, :)

balbodebra - buying colorful fabrics from local producer in Zanzibar (summer 2013).

Written by: Boba Markovic Baluchova, Photo: Palo Markovic
#fairFashion #sustainableFashion #ethicalfashion #fashRev

The best person who has ever happened to me

On St Valentine's week we're celebrating our '16 years together' anniversary! Paul taught me what it is to be loved, to give and take and to build a life together. He's the best person who has ever happened to me.. Happy St Valentine's day to you!

Written by: Boba Markovic Baluchova, Photo:  Petra Rjabinin