Dressed in Blue to support Plunket NZ

The first 1000 days of a child is the most important for his or her development. Therefore Plunket NZ works together with families and communities to ensure the best start for every single child. So why do I dress my baby-girl and myself in blue this week? To support Plunket New Zealand and their 'Blue Day for Plunket' campaign!  

Plunket  NZ has been the largest provider of services supporting the health and well-being of children under five for 111 years already. It has launched awareness raising (and also fundraising) event, called 'Blue Day for Plunket'! Our Westmere Grey Lynn Plunket Volunteer Committee are holding a bake sale fundraiser event to support the campaign too. All the volunteers and other inspiring mothers have prepared several types of baked goodies (for golden coin donation) and a prize for the best dressed person in blue (Plunket color)! What an idea! We have already tried several denim-blue combinations to be properly dressed and show our support to this charity purpose.

All of you are invited to visit us and support this great 'Blue Day for Plunket' campaign on Friday (23 March 2018 from 9:30 to 11:30 at Grey Lynn Community center in Auckland). More info about the event here: Blue day for Plunket – Bake sale fundraiser. 

Written by: Boba Markovic Baluchova, Photo: Palo Markovic

Letná SÚŤAŽ s blogom balBo deBra style o originálne Pluto-šaty

Celé leto budete môcť súťažiť o originálne Pluto-šaty s príbehom – prvý raz v júni o jeden kúsok, potom v auguste hneď o tri modely. A to všetko vďaka blogu #balbodebra a blízkej spolupráci s organizáciou #ozPluto, ktorá výrobu šiat v minulosti iniciovala. Vznikli totiž ako skvelý príklad #slowfashion, podpory lokálneho dizajnu a zároveň inovatívneho prepojenia charity s módou na Slovensku.
Podľa návrhu odevného dizajnéra Borisa Hanečku ich zhotovili ľudia so špeciálnymi potrebami v chránenej dielni Dom svitania v rámci projektu OZ P(l)uto: PoteŠIŤ. Vidieť ste ich mohli na modelke Lucii Hablovičovej a spisovateľke Kristíne Baluchovej. Nosiť ich možno ako letné koktejlové mini-šaty k lodičkám, alebo ako top v kombinácii s legínami a balerínkami – stajling je už na vás, vašej šikovnosti a odvahe.
Každý kúsok je jedinečný, vyrobený s láskou a podporujúci sociálnu inklúziu. Nehrozí vám teda, že niekto v okolí bude mať rovnaký model ako vy. Ak chcete získať jedny takéto hand-made šaty, skúste šťastie a zapojte sa do súťaže na populárnej sociálnej sieti!

Podmienky súťaže sú jednoduché:
1. LIKE: Dajte Like tejto stránke: Balbo Debra Style fanpage;
2. SHARE: Zdieľajte vo svojom profile verejne tento súťažný post;
3. COMMENT: Do komentára pod príspevok napíšte, kam / na akú príležitosť by ste si získané Pluto-šaty obliekli.
Veľa sťastia! Výherkyne žrebujeme 31. augusta!
#sutaz #giveaway #localDesign #lokalnyDizajn #ozPluto #inkluzia #plutoSaty #slowFashion #summerMood

Growing long hair V Growing up

Presne si pamätám na moment, keď som sa rozhodla, že si nechám narásť vlasy po pás a nikdy nebudem mať pokušenie: ostrihať sa. Bolo to na prvom stupni základnej školy počas sledovania TV seriálu pre deti a mládež: Safari. Keď som uvidela herečku Zuzanu Kocúrikovú, bolo všetko rozhodnuté. Na skoro tri dekády dopredu.

Dnes sa tomu smejem, lebo nemusíte testovať svoju pevnú vôľu desať rokov – príčesky či predĺženie vlasov si môžete zaobstarať za niekoľko desiatok eúr. No počas socializmu to tak jednoduché nebolo. Museli ste si vystačiť s trpezlivosťou, dobrou genetikou a žíhľavovým šampónom.

Z troch sestier Balušiek som pokušeniu: ne(o)strihať sa odolala najdlhšie. Aspoň môžem hrať Zlatovlásku a podobné rozprávkové bytosti (víly, princezné či strigy) počas „babysittingu“ detí kamošiek. Naposledy som to vcelku zvládla v júli, keď po rokoch zavítala z Bordeaux do Bratislavy spolužiačka Zora so synom a strávili sme spolu víkend v rozhorúčenej Vodárenskej záhrade. Ale nie o mojich vlasoch som chcela...



Vlasy som si vydržala nestrihať 26 rokov a zatiaľ v predsavzatí zotrvávam. Čítala som však príbeh Elaine, ktorá sa rozhodla ostrihať si vlasy – prvý raz po 23 rokoch a darovať ich charite. Organizácií, ktoré takýmito aktivitami zbierajú financie na vývin liečby a podporu ľudí s rôznymi typmi ochorení, je už v Európe dosť. Bol to odvážny čin, ktorý si zaslúži pozornosť (nie v rámci self-proma konkrétnej osoby, ale v rámci osvety, podobných kampaní). Niet divu, že príbeh spracovala redakcia BBC. 

Aké bolo moje prekvapenie a znechutenie (opäť raz), keď som si čítala všetky tie nevhodné komentáre pod príspevkom na sociálnych sieťach. Šlo o absolútne prehliadanie konkrétneho charitatívneho činu a narážky sa dotýkali výzoru konkrétnej darkyne. Napríklad: „staré ženy vyzerajú s dlhými vlasami smiešne“; “asi ani šatník neobmenila za tých 23 rokov“; “moje vlasy by za taký čas narástli dlhšie“; „jej vlasy sú riadne poškodené, ja si svoje podstrihujem každých 6-8 týždňov“; „nemusí používať toaletný papier“; a podobne.

Keď človek nevie, ako čeliť kyber-šikane a podobným komentárom na internete, mohol by sa zosypať. Nečudo, že po takýchto reakciách prejde niektorých chuť vôbec sa do podobnej aktivity pustiť. Denne mi aspoň raz napadne otázka: prečo niektorí ľudia potrebujú všetku svoju frustráciu ventilovať a každú jednu myšlienku publikovať verejne? No ide skôr o rečnícku otázku, odpoveď tuším. Viniť z toho zakladateľa Facebooku ale nemožno, cesta by sa vždy nejaká našla…

To cut this story short (for my English speaking readers): My hair hasn't been cut for 26 years and I'm not going to cut it. I just read Elaine's brave story: how she donated her hair to the charity to raise money and awareness about this type of campaigns (supporting people suffering from cancer). Sad to read all these weird comments from BBC readers afterwards... Somebody did nice, selfless thing and received nothing but cyber bullying, negative words about her appearance. That’s is not adequate feedback... Dear Facebook users, grow up and use social network system more wisely, please!

 
Text: Boba Markovič Baluchová, Foto: Zora Brožová