Short Burque Bike-Dream

I just woke up & realized how much I miss ‪Albuquerque‬, my people, my bike, coffee times, cinema evenings, dancing nights, particular house, walking & talking, biking‬ in ABQ etc.! I want these days back. That ride without brakes, that life without breaks.

During my stay in ABQ I bought this stylish bike. It looks exactly like one from my childhood dreams. How I enjoyed all these crazy Burque night-rides! Hashtag for today? #ibikebecause it's the way of my self-expression & sustainable life-style. Simple as that. 

Written by: Boba Baluchova, Photo: Palo Markovic

To Summer girl about Winter season

Pamätám si na môj posledný deň vo Washingtone, DC. Teda skôr na neskorú noc. Po niekoľkohodinovej plavbe loďou po rieke Potomac sa niektorí kamaráti odobrali na party do centra, iní šli baliť kufre, lebo odchod na letisko mali o 4ej ráno. Ja som hľadala na youtube európsku hudbu s prvkami folklóru, ethno či world music a púšťala ju na posúdenie svojej priateľke Samar z Beirutu. Naša tretia blízka osôbka: Takhmina z Dushambe už snívala v posteli o tom, ako čoskoro uvidí svojho muža a deti. To ešte vtedy nevedela, že na celý víkend skysne pre nepriaznivé počasie v Istanbule. A vlastne aj tento blog bude o počasí. Tak trochu.

I remember my last day in Washington, DC. Or better said: very late night. After several hours of cruising the Potomac River, some of my buddies went to a party in the city-center, others went to pack their suitcases (because they were supposed to be at the airport at 4 am). I was looking on youtube for certain examples of European music with elements of folk, ethno and world music to play them for my friend from Beirut: great musician Samar. Our third close friend: Takhmina from Dushambe was already in bed dreaming about her reunion with her husband and children. At that time she couldn’t have an idea how this will end up. She stayed the entire weekend in Istanbul because of bad weather. And that’s what this blog is about. A weather. A bit.

Sedím teda nadránom na parapete hotela Washington Plaza, počúvam jeden z naj hlasov na svete: Dhafera Youssefa a zdieľam posledné hodiny so Samar – predtým, ako sa na pár mesiacov či rokov rozlúčime. Hoci som novinárka, jej životný príbeh by som si netrúfla vypovedať. A ani predstaviť si detstvo v Libanone – ako každú chvíľu leziem s rodinou do krytu a bombardovanie prekrývam spevom, aby ľudia nepociťovali takú úzkosť a beznádej... Dnes by som však do Libanonu šla. Vypočuť si, ako táto mladá žena pracuje so skupinami detí a cez hudobné workshopy či vystúpenia sa snažia spolu porozumieť svetu okolo. A čeliť problémom – lokálnym aj globálnym.

I was sitting on the windowsill of Samar’s room at Washington Plaza Hotel. We were listenning to one of the most beautiful voices in the world (Dhafer Youssef’s songs) and sharing the last few hours together – before we should leave each other  for a few months or maybe even a few years... Although I am capable journalist, I would not dare to testify her story. And not even imagine the childhood in Lebanon – all these moments when a person had to run to the fallout shelter and trying to make in such tough situation things easier by singing... Today, I would go to Lebanon. I’d like to watch how this young woman is working with youth groups and how through the music workshops & performances they are trying to understand the world around them (and to face local as well as global issues).

Samar sa vtedy pozerala z okna von a spomenula, čo najviac milovala na Washingtone, DC (počas jej štvormesačnej stáže): „Bola to jeseň – iná ako v Libanone – padanie lístia na chodníky, jeho zvuky, tvary, farby.“ A potom sa zamyslíte nad tým, akú krásnu dušu musí mať tá žena – aké maličkosti si dokáže vážiť. Nevedela som ako zareagovať, tak som spomenula, že doma na Slovensku máme všetky štyri ročné obdobia, listnaté aj ihličnaté stromy, že striedanie ročných období považujeme za samozrejmé. Na viac som sa nezmohla.

Strašne moc mi chýba. Moje interkontinentálne kamarátky, Samar, Takhmina a blízki ľudia z Albuquerque (kde som zasa pôsobila štyri mesiace ja). Posielam našej vysmiatej Samarke do Bejrútu fotky ozajstnej slovenskej zimy a yaxi-taxi funky-punky Bbnky zo zasneženej Bratislavy, spolu s ponukami práce a štipendií. Bola by som rada, keby sa čím skôr vybrala za mnou. Aby som jej nemusela veci a javy opisovať – aby ich mohla sama zažiť a zachytiť. „Samar, som si stopercentne istá, že naša obľúbená speváčka: Yasmine Hamdan napísala pieseň ‚Samar’ o tebe!”

Samar looked out the window and told me what was the most memorable moment from Washington, DC (during her four-month internship there): “It was the fall – completely different than in Lebanon – all these leafs falling on sidewalks and their sounds, shapes, colors.” Then you will realize how beautiful soul this woman must have – how little events she is willing to appreciate. I did not know how to react. I just mentioned that in Slovakia there are all four seasons, deciduous and coniferous trees too – and the changing of the seasons we take for granted. I couldn’t find more words.

I miss her so much. I miss my intercontinental friends, Samar, Takhmina, as well as my close people from Albuquerque (where I was placed as an intern last year). Every other day I send to Beirut (to our smiling 'Summer girl'): the photos of real Slovak winter and yaxi-taxi funky-punky Bobinkha in snowy Bratislava, along with some job offers and scholarships opportunities. I’d like her to come here to visit me as soon as possible. She should explore all these things and events on her own, in her unique way. "Samar, I am one hundred percent sure that our favorite singer Yasmine Hamdan wrote the song ‘Samar’ about you; you personally!"

Text / Written by: Boba Baluchová, Foto / Photo: Palo Markovič

Inspire 73: balbodebra - Dobré trhy kdekoľvek na svete

Text: Boba Baluchová (písané pre magazín Inspire 73/2015), Foto: Palo Markovič

Found & (almost) Lost heART @ ABQ

Každé menšie veľkomesto funguje na podobných princípoch: smutné indivíduá v prostriedkoch mestskej hromadnej dopravy, hipsterské dvojice pred hudobnými klubmi, rodinky v nákupných strediskách. A umelci, tvoriaci pravidelne v urban spaceoch alebo príležitostne na komunitných podujatiach. Na trh Rail Yards Market v bývalom železničnom depe som chodievala každú nedeľu počas leta a jesene. Ale až úplne ku koncu som tam okrem hippiesáckych náramkov a čeleniek, potlačených tričiek aj tašiek zo seriálu Breaking bad či z filmu Book of Life (teda skôr „craftu“, ako toho „artu“) objavila umenie, môjmu srdcu blízke.

Every single little big city works on similar principles: strange individuals in public transport, hipster couples in front of music clubs, families in shopping centers. Artists are working on their art on regular basis in urban spaces or on occasional basis at community events. RailYards Market (RYM; located into the former railway depot) was one of them. I used to go there every Sunday during the summer and fall. There were always hippie headbands and wristbands, printed t-shirts and bags based on the series Breaking Bad or the movie Book of Life (therefore more "craft" than "art"). But at the end of RYM 2014 season I found art – very close to my taste and heart.

Sprvu som si ten malý stánok uprostred priestoru, plného voňavej kávy, čerstvého jedla, domácej hudobnej produkcie a ľudskej vravy ani nevšimla. Ovešaný malými plátnami či drevenými tabuľkami, pomaľovanými vyškerenými tvárami nadpozemských zvierat či komiksových postavičiek. Kopec čiernych rovných liniek, farebných bodiek, vycerených zubov a úzkych očí, aj tak nejak by sa dala opísať originálne tvorba pôvodného obyvateľa amerického kontinentu. Brett Kennedy sa okrem maľby pod značkou Uzumati creations venuje aj hudbe (búcha na bicie v kapele Akari). Nonstop vysmiaty mladík hovorí s nadšením o svojom pôsobení v Denveri aj v Albuquerque. Zadovážila som si dva malé obrazy s abstraktnými výjavmi, od ktorých sa nedal odtiahnuť zrak. Nasledovala klasická výmena vizitiek a hneď večer sme sa “priatelili” na sociálnych sieťach.

I almost missed that little booth in the middle of market’s space, full of fragrant coffee, fresh food, local music production and mixture of human voices. It was covered by small canvas or wooden squares with painted faces of supernatural animals or comic book characters. A lot of black straight lines, colored dots, clarified teeth and slanted eyes – that could be the shortest description of original creation of gifted native American man. Brett Kennedy is passionate about painting (under the label: Uzumaticreations), as well as music (he is drummer at the band: Akari). Always smiling young man spoke enthusiastically about his time in Denver and Albuquerque. At that day I bought from him two small abstract paintings. This was followed by a classic exchange of business cards and “friend” activity on social networks.

O týždeň na to som sa opäť chystala na RYM s jasným zámerom, zaobstarať si obraz, ktorý deň predtým zverejnil Brett na nete. Jednoduché srdce v odtieňoch ružovej a v ňom dve naznačené dlane. Symbolika jak z romantickej telenovely, viem. Možno za to môže tá novomexická príťažlivosť. Keď som zbadala plátno naživo, bolo asi 5krát väčšie, ako som si predstavovala. Ale muselo byť moje. Hrdo som sa (ako na nejakom “free hugs” happeningu) prechádzala po markete, aj s obrazom v rukách: “To srdce som našla v Albuquerque. Nie je to náhoda, no viac neprezradím. Ale odfotiť si ma môžete!” :)

A week later I wanted to go to RYM again with very clear intent – to procure a painting that Brett posted online the day before. Simple heart in shades of pink with two hands inside. The symbolism looks like the scene from romantic soap opera, I know. But I was really attracted by so-called New Mexican appeal. When I saw the painting “live”, it was about 5 times larger than I imagined. But it was already decided, it had to be mine. I was proudly walking through railway depot (like at "free hugs" happening) with the painting in my hands: "I found heART in Albuquerque. It is no coincidence, but I’ll no tell you more. Of course, you can take a photo of me!" :)

Našla som srdce a skoro som o neho aj prišla. Preto sa ma nepýtajte, ako som ten obraz, ktorý sa svojimi rozmermi nezmestil do žiadnej batožiny, prepravila z Nového Mexika na Slovensko. Takmer som ho nechala zabalené na pošte – toľko energie a peňazí to stálo. Otázky typu: “Kde sa nachádza Slovensko?”; alebo „Je Slovakia a Slovak republic to isté?“ sú len ako bonusy. Ale srdce je doma, nateraz v Bratislave. A ja všetkým odporúčam sledovať Brettovu tvorbu – je to nadaný týpek. Niekedy svoju tvorbu zadarmo rozdáva po uliciach ABQ (stačí sledovať „Free art friday“ fanpage). Ľutujem, že tam teraz nie som...

I found heART in Albuquerque. And I almost lost it. Therefore, do not ask me how I transported that over-sized painting from New Mexico to Slovakia. I almost left it wrapped at the post office. It cost so much energy and money. Questions like, "Where is Slovakia?" or "Is Slovakia and Slovak republic the same state?" are just funny bonuses. But the heart is at home: in Bratislava for now. And I recommend everyone to watch the art-creation of this talented guy. Sometimes Brett’s paintings can be found for free in the streets of ABQ (just follow the "Free Art Friday" fanpage). Again I have to regret that I am not there right now...

Text / Written by: Boba Baluchová, Foto / Photo: Palo Markovič 

Little Burque coincidences

Burque ľudia sú zhovorčiví, alebo skôr ukecaní, vcelku dosť príjemní – podľa toho, v ktorom „neighborhoode“ sa pohybujete. Ak by som mala opísať obyvateľstvo stereotypne a krátko, povedala by som, že si tu v koexistencii nejak tak spokojne žije zmeska zaujímavých kultúr a etnických identít. Rozoznávam zatiaľ asi tri komunity: Severo-američania (zväčša potomkovia európskych prisťahovalcov), Chicano ľudia (latinská komunita) a „native Americans“ (doma v detstve sme ich podľa westernov a mayoviek zvykli volať Indiáni). Keď na niekoho z nich prehovorím, tipujú ma na ruskú občianku so silným prízvukom, ale mätie ich moja výška, dlhé ryšavé vlasy a šikmejšie oči.  Plus ich možno zaujme (či zmätie) improvizovaná zelená pelerína, ktorú som za dolár kúpila v sekáči v Santa Fe v podobe topu, no so zámerom: nosiť ju ako sukňu... Pôvodné Američanky (zjednodušene Indiánky) vyzerajú často ako moje mladšie sestry, sme si podobné. Čiže zapadám do Burque mixu.

Burque people are talkative, or let’s say: over-talkative, very nice and open – depends on "neighborhood" where you appear. If I had to describe the population briefly and stereotypicaly, I would say that they are somehow coexisting and living in easy going mixture of interesting cultures and ethnic identities. I’ve been observing so far three communities here: North-Americans (mostly descendants of European immigrants), Chicano people (Latin community) and "native Americans" (back home in my childhood we used to call them: Indians - because of western-movies and Karl May novels). When I talk to them they will immediately think: I am Russian – because of my strong accent. But they get confused because of my height, long red hair and strange eyes. They can also get inspired (or confused) by my improvised green tippet, which I bought for one dollar in Santa Fe's second hand store (originally as a top, but with the intention: to wear it as a skirt)... Many female Native Americans often look like my younger sisters, we really do have similar faces. It seems that I fit into this Burque mix.

Život v ABQ je veľmi podobný tomu bratislavskému. Keď sa v meste chystá nejaký zaujímavý event, buďte si istí, že tam stretnete vštekých lokálnych hipsterov, študentov UNM, potomkov NM hippiekov, bývalých raverov, a celú preživšiu intelektuálnu smotánku. A aj mňa.

Jeden príklad za všetky: oslava 2. narodenín „Sister“ baru v ABQ down-town, kde zahral svoj metal, preodený do dub-stepu aj hypnotický performer "Gaslamp killer". Stretla som želané osoby, aj tých, ktorých som v ten večer nepotrebovala mať na očiach. A takto by sa dalo pokračovať s urban marketmi, farmárskymi trhmi, divadelnými predstaveniami, otváračkami výstav, či lokálnymi kaviarňami. Prosto svet je malý a nič nemôže byť náhoda.

Life in ABQ is very similar to Bratislava-life. If there is going to happen an interesting event, you can be sure that you will meet there everybody: local hipsters, UNM-students, the descendants of New Mexico hippies, former ravers, and all the surviving intellectuals. And me too, of course.

One recent example: 2nd anniversary of "Sister" bar in ABQ down-town, where hypnotic performer "Gaslamp killer" played his version of metal transformed into dub-step. I met there some beloved persons, even those whom I did not need to see during that evening. I could go on with Burque urban events, farmers markets, theater performances, exhibitions opennings or local cafes. The world is so small and nothing is obviously the coincidence.

V centre mesta mám obľúbenú kaviareň, ktorú navštevujem každú sobotu. Stala sa súčasťou môjho sobotňajšieho rituálu, či tour de city. Začínam ráno s Growers marketom, potom skúsim zabehnúť po pohľadnice s kostlivcami do kultúrneho centra El Chante, no a poobede končím v tejto mojej kaviarni, zvanej Java Joe's. Melú tu fair trade kávu, uvaria vám skvelý chai latté, ponúknu čerstvý koláčik, podajú hustú zeleninovú polievku. Môžete obdivovať maľby na stenách (momentálne Los Muertos tematika – cukrové lebky a tancujúci kostlivci sú v októbri naozaj všade v rámci Nového Mexika), a to všetko za zvuku živej hudby.
Pamätám sa, ako tam nedávno prezentoval svoju tvorbu na ručne vyrábaných mini gitarkách SethHoffman. A keďže mal narodky, podávali sa zadara cup-cakey a panovala dobrá nálada. V kaviarni zväčša neostávam tri hodiny, ale v onú sobotu som chcela. Všetko bolo tak trošku rozprávkové. Keď si Seth sám zahral: „Happy birthday“, rozbehla som sa k pokladni zakúpiť ručne robenú pohľadnicu a zbrklo mu napísala narodeninové prianie v slovenčine a angličtine. Potom mi došlo, že už som ho videla hrať na Rail Yardsmarkete aj na Downtown Growers markete. Čiže jedného človeka nemusíte prenasledovať – i tak na neho narazíte trikrát po sebe. Ale o storkách z albuquerqueských dobrých trhov až inokedy...

There is one beautiful cafe in ABQ down-town, which I visit every Saturday. It has become part of my Saturday's ritual – my  tour de ABQ city. I usualy start the morning with Downtown Growers Market, then I try to buy the cards with skeletons in the cultural center El Chante, and I end up in this lovely local café, called Java Joe's. You can choose fair-trade coffee here, but I’d recommend their great chai-latte, fresh cookie or a thick vegetable soup. You can admire the paintings on the walls (now "Los Muertos" theme – sugar skulls and dancing skeletons, as everywhere else in New Mexico in this period of time) and listen to live music.

I remember the day when local musician: Seth Hoffman presented his music on handmade mini-guitars there. It was the day after his birthday, so there were a lot of nice people, cup-cakes for free, and very good mood. Usually I try not to spend all my free time at favourite café, but that Saturday was special – I stayed there for almost three hours! Everything was so funny and fabulous. When Seth started to sing "Happy birthday" song to himself, I went to find B-day postcard (trying to write there some birthday wishes in Slovak and English language). Then I realised: I've already saw him – playing on the Rail Yards Market and Downtown Growers Market too. It can happen just here: that you will meet the same person more than three times in a month :) More stories about Albuquerque’s good markets soon…

Text/Written by: Boba Baluchová, Foto/Photo: Palo Markovič

Too nice to be real? (Historic Albuquerque)

Nejdem rozpisovať, ako som sa v auguste ocitla v Albuquerque – takmer hlavnom meste Nového Mexika. Hoci mekka umenia, galérií a aukčných spoločností: Santa Fe je oficiálnym hlavným mestom, nepôsobí tak. Môj dobrý priateľ mi vysvetlil: prečo. Keď sa pred rokmi mestské zastupiteľstvo rozhodovalo, či postaviť väznicu, alebo univerzitu – Santa Fe si vybralo väznicu (jednu z najkrutejších v USA, stačí si pozrieť film "Natural born killers"). Takže Albuquerque (ABQ alebo lokálnymi ľuďmi zvané Burque) je viac živé, univerzitné mestečko, počtom obyvateľstva podobné Bratislave. Akurát je budované viac do šírky, ako do hĺbky. Je rozťahané a nevyhnutne vás donúti kúpiť alebo prenajať si automobil (alebo používať bicykel - na krátke vzdialenosti).

I'm not going to tell you now how I ended up in Albuquerque – almost the capital of New Mexico. Although the mecca of art, art-galleries and auctions: Santa Fe is the official capital, does not work in that way. Good friend of mine tried to explain to me: why. Years ago when the city council was supposed to decide whether to build a prison, or university – Santa Fe chose the prison (one of the cruelest in the U.S., you can see it in the film "Natural Born Killers"). So Albuquerque (ABQ or Burque, as local people usually call it) is more alive, University town – very similar to Bratislava (when we compare the population of both cities). It’s just constructed more into width than depth. If you want to live here you will have to buy or rent a car (or use a bike – for short distances).

Ak naskočíte do lokálneho autobusu č. 66, končiaceho na hlavnej vlakovej a autobusovej stanici v centre ABQ, do minúty si spravíte obraz (akoby z TV seriálu "Breaking Bad", alebo starších amerických filmov) o rôznych typoch ľudí: výrazne potetované a zároveň výrazne obézne osoby s pollitrovkou koly v ruke; staručkí vojenskí veteráni v šiltovkách a obnosených kabátoch trpiaci samomluvou; bývalý motorkári s dlhými fúzami a džínsovými vestami; mladí hip-hopperi s nohavicami stiahnutými nebezpečne pod zadok, a aj na drogách či alkohole závislé indivíduá... Stretávam len mizivé percento dám s dobrým vkusom v odievaní či v hudbe (hrajúcej z ich smartfónov). 

If you use public transport and take the local bus no. 66 (with ending station at the main train and bus station in downtown ABQ), in few minutes you will make a picture (whether or not you’ve watched TV series "Breaking Bad" or older American films) about the different types of people here: significantly tattooed and obese people with a half liter of coke in their hands; old military veterans – wearing caps & coats and leading a monologue with themselves; former motor-bikers with long mustache and denim vests; young hip-hop guys with pants placed dangerously low; and even drug or alcohol addicted people... I meet only a tiny percentage of ladies with a good taste in apparel or music (loudly played from their smartphones). 

Ak dáte miestnym známym otázku: „Kde sa možno ísť poprechádzať?“, istotne znervóznia. Takých miest je totiž v ABQ žalostne málo. Je tu: turisticky obľúbená časť Nob Hill, možno down-town (ak máte radi umenie a kultúru), up-town (ak máte radi nakupovanie, shopping centrá a multi-kulti reštaurácie), alebo potom mesto v meste – zakonzervované historické mini-centrum pre turistov: Historic Old Town. Tam som zbehla aj ja, keď som chcela nakúpiť suveníry pre blízkych: lapače snov, odznaky či magnetky s kostlivcami (Los Muertos / Dušičiek oslavy sa blížia), korále z pomaľovanej kukurice, tričká s obrazmi cukrových lebiek. Na indiánske mokasíny s korálikmi, vzorované kožené čižmy, kovbojské klobúky a oceľové pracky na opasky som si zatiaľ naozaj netrúfla. Na rýchle fotenie postačil: venček zo Slovenska (od Magaely), Converse tenisky z výpredaja a pásikavé minišaty z miestneho sekáča Buffalo exchange. Plus ako rekvizity: niekoľko po historickom centre rozmiestnených mega-plyšových medveďov, ktorých ničili deti turistov, psíky a ostré slnko. Žmúriť do slnka je tu bežné – v Albuquerque svieti slnko 310 dní v roku! Tak sa snažím nezaložiť si na nos hneď slnečné okuliare, ale nachytať trošku bronzu a obdivovať jedinečnú ABQ oblohu (úžasne modrú, takmer bez oblakov). Až nereálna pohoda, hm? Jeden úsmev a zväzok slnečných lúčov posielam aj vám!

If you ask local people: "Where we can take a walk?", they will get nervous. In fact in ABQ there are so few places for nice walk. There is: Nob Hill area (popular among tourists); then ABQ Down-town (for those who love art and culture); then ABQ Up-town (for those who like shopping, shopping centers and multicultural restaurants); or city-inside-city - historic center (preserved as tourist attraction) of Albuquerque - Historic Old Town. I also went there to buy souvenirs for my people: dream catchers, badges and magnets with skeletons (Los Muertos / All Saints celebration is coming), painted corn-beads, t-shirts with images of sugar skulls. I wasn’t brave enough to by moccasins with beads, patterned leather boots, cowboy hats and steel buckles for belts. It was too much for me. So for a quick photo-shooting: I weared Converse-sneakers from local retail store; a striped mini-dress from the second hand store, called Buffalo exchange. I also put on myself: head-bend from Slovakia (thanks to Magaela). As a part of scene: there had to be placed all these big teddy-bears from Old Town ABQ (often destroyed by the children of tourists, local dogs and strong sunlight). Staring to the sun is common activity in Albuquerque where the sun shines 310 days a year! So I try not to wear sunglasses, but sometimes take a sun-bath and adore that unique ABQ sky (brilliant blue, almost without clouds). Too nice to be real, ha?! I’d like to send one kind smile and a bundle of sun-rays to all of you right now!

Text / Written by: Boba Baluchova, Foto / Photo: Palo Markovič