Milovaná značka

Po prechode z gymnázia na vysokú školu sa môj záujem o módu skonkretizoval ešte viac, a to do podoby brigádovania pre dve slovenské módne značky. Ani jedna z nich dnes už neexistuje. Dôvodov pre zánik bolo viacero, no keďže ešte stále prebieha Týždeň módnej revolúcie, treba spomenúť: neschopnosť konkurovať svetovým módnym reťazcom s ich ponukou Fast Fashion v nákupných centrách, ako aj otázku zvyšovania nákladov, a teda presunu výroby zo Slovenska do rozvojových krajín. Obe mali na slovenskom trhu svoje miesto a je škoda, že už ich niet. Ale prišli ďalšie. A o jednej z nich (mojej milovanej značke) sa dnes trochu rozpíšem.

Prvou značkou, pre ktorú som ako vysokoškoláčka pracovala, bola značka ZOE. Výrazné (skôr strihom, ako farbami) unisex kolekcie odevov pre ňu navrhovala aj dnes uznávaná štylistka Zuzana Kanisová. Predajňa sídlila v jednom z prvých bratislavských nákupných centier – na Zlatých pieskoch a svoje polhodinové ranné cesty električkou do práce (ako aj večerné cesty z práce) som trávila čítaním kníh a počúvaním hudby z vtedy vcelku objemného prenosného CD-prehrávača. Ono sa to nezdá, ale fakt sa môžem považovať za pamätníčku, čo sa periodicity zmien v technológiách týka. Do prelomu tisícročí vtedy chýbalo ešte pár mesiacov a mobilné telefóny v našej metropole vlastnil málokto – takže aj ľudia okolo sa správali inak. 

Moja druhá skúsenosť s prácou pre slovenskú odevnú značku sa týkala LIFELINE. V ich predajni v rámci nákupného centra na petržalskej strane Dunaja som strávila niekoľko poučných mesiacov života. Pamätám sa, ako som si v deň výplaty vďaka zamestnaneckej zľave mohla kúpiť vždy jeden kúsok z aktuálnej kolekcie. Jednofarebné nátelníky s dlhými rukávmi, roláky aj pulóvre s čiernobielou visačkou Lifeline tvorili ešte niekoľko rokov potom podkladovú bázu môjho šatníka. Práve pre možné kombinovanie s extravagantnými kúskami, ktoré som nachádzala v second-handoch. Žiaľ, nič z tohto obdobia spred pätnástich až dvadsiatich rokov nemám zachytené na fotografiách. Takže si to musíte iba predstavovať...

O pár rokov neskôr som sa zamilovala do značky Yaxi Taxi, ktorej každý jeden kúsok bol výrazný, výnimočný a túžila som ho mať doma. Len som si počas štúdia nemohla dovoliť kupovať oblečenie u domácich návrhárok. Keď som si už našporila na kúpu nejakého konkrétneho modela – nevedela som sa rozhodnúť – ktorý chcem nosiť viac. Všetky sukne, šaty, kabáty sa mi páčili rovnako – pre svoju farebnosť, strihy i materiály, ako aj poznávacie značky z portfólia Yaxi Taxi.

Trikolóry ako lemy, nariasené číra na kapucniach, nazberané rukávy s gumičkami, kruhové vrecká, komiksové nášivky v tých najmenej očakávaných miestach a kúsky látkového centimetra našité pozdĺž chrbtice či neónové nite – to všetky hýrilo hravosťou a originalitou. Pričom nešlo iba o vyslovene športové alebo vyslovené elegantné šaty do spoločnosti. Vždy to bola fúzia, ktorej nosenie si vyžadovalo odvahu, ale zároveň odvahu jej nositeľke dodávalo.

Za trinásť rokov fanúšikovstva a kamarátstva na diaľku so slovenskou návrhárkou, Zuzanou Labudovou, ktorú vzťah a neskôr tvorba zaviedla z Kežmarku rovno do Prahy, som si od Yaxi Taxi zadovážila presne šesť kúskov: dve bundy na jar a zimu, plus štvoro šiat na leto a jeseň. Všetky mám stále doma; polka z nich je so mnou aj v novej domovine, vzdialenej 18 000 km od SR. Hrdo si ich obliekam a nosím (hoci bundy som počas tehotenstva nemohla zazipsovať), ukazujem visačku. 

Nemožno povedať, že by Zuzka upúšťala vo svojej súčasnej tvorbe od nápadnej farebnosti. Skôr jej módna značka dozrieva spolu s ňou. A tak v ponuke Yaxi Taxi (na e-shope či v kamennom obchodíku na Masarykovom nábreží v Prahe) dnes nájdete viac kúskov – pre rôzne typy osobností, profesií. Nielen pre bláznivé dvadsaťročné študentky, ale aj pre štyridsiatničky, ktoré majú svojský štýl.

Yaxi Taxi patrí medzi moje obľúbené značky, lebo nepodlieha krátkodobým masovým trendom; materiály sú vyberané priamo majiteľkou. Ak si vyberiete konkrétny model, môžete si byť isté, že bol navrhnutý a ušitý v ČR. Budete poznať pôvod a príbeh vašich šiat, lebo Zuzana Labudová vám hrdo odpovie na otázku: “Who made my clothes?”. A to je skvelé. Tak to má byť.

Text: Boba Markovič Baluchová, Foto: Palo Markovič (1, 2, 4, 5), Marika Majorová (3)

Inspire 74: balbo debra - Striedanie ročných období

Text: Boba Baluchová (písané pre magazín Inspire 74/2015), Foto: Palo Markovič

To Summer girl about Winter season

Pamätám si na môj posledný deň vo Washingtone, DC. Teda skôr na neskorú noc. Po niekoľkohodinovej plavbe loďou po rieke Potomac sa niektorí kamaráti odobrali na party do centra, iní šli baliť kufre, lebo odchod na letisko mali o 4ej ráno. Ja som hľadala na youtube európsku hudbu s prvkami folklóru, ethno či world music a púšťala ju na posúdenie svojej priateľke Samar z Beirutu. Naša tretia blízka osôbka: Takhmina z Dushambe už snívala v posteli o tom, ako čoskoro uvidí svojho muža a deti. To ešte vtedy nevedela, že na celý víkend skysne pre nepriaznivé počasie v Istanbule. A vlastne aj tento blog bude o počasí. Tak trochu.

I remember my last day in Washington, DC. Or better said: very late night. After several hours of cruising the Potomac River, some of my buddies went to a party in the city-center, others went to pack their suitcases (because they were supposed to be at the airport at 4 am). I was looking on youtube for certain examples of European music with elements of folk, ethno and world music to play them for my friend from Beirut: great musician Samar. Our third close friend: Takhmina from Dushambe was already in bed dreaming about her reunion with her husband and children. At that time she couldn’t have an idea how this will end up. She stayed the entire weekend in Istanbul because of bad weather. And that’s what this blog is about. A weather. A bit.

Sedím teda nadránom na parapete hotela Washington Plaza, počúvam jeden z naj hlasov na svete: Dhafera Youssefa a zdieľam posledné hodiny so Samar – predtým, ako sa na pár mesiacov či rokov rozlúčime. Hoci som novinárka, jej životný príbeh by som si netrúfla vypovedať. A ani predstaviť si detstvo v Libanone – ako každú chvíľu leziem s rodinou do krytu a bombardovanie prekrývam spevom, aby ľudia nepociťovali takú úzkosť a beznádej... Dnes by som však do Libanonu šla. Vypočuť si, ako táto mladá žena pracuje so skupinami detí a cez hudobné workshopy či vystúpenia sa snažia spolu porozumieť svetu okolo. A čeliť problémom – lokálnym aj globálnym.

I was sitting on the windowsill of Samar’s room at Washington Plaza Hotel. We were listenning to one of the most beautiful voices in the world (Dhafer Youssef’s songs) and sharing the last few hours together – before we should leave each other  for a few months or maybe even a few years... Although I am capable journalist, I would not dare to testify her story. And not even imagine the childhood in Lebanon – all these moments when a person had to run to the fallout shelter and trying to make in such tough situation things easier by singing... Today, I would go to Lebanon. I’d like to watch how this young woman is working with youth groups and how through the music workshops & performances they are trying to understand the world around them (and to face local as well as global issues).

Samar sa vtedy pozerala z okna von a spomenula, čo najviac milovala na Washingtone, DC (počas jej štvormesačnej stáže): „Bola to jeseň – iná ako v Libanone – padanie lístia na chodníky, jeho zvuky, tvary, farby.“ A potom sa zamyslíte nad tým, akú krásnu dušu musí mať tá žena – aké maličkosti si dokáže vážiť. Nevedela som ako zareagovať, tak som spomenula, že doma na Slovensku máme všetky štyri ročné obdobia, listnaté aj ihličnaté stromy, že striedanie ročných období považujeme za samozrejmé. Na viac som sa nezmohla.

Strašne moc mi chýba. Moje interkontinentálne kamarátky, Samar, Takhmina a blízki ľudia z Albuquerque (kde som zasa pôsobila štyri mesiace ja). Posielam našej vysmiatej Samarke do Bejrútu fotky ozajstnej slovenskej zimy a yaxi-taxi funky-punky Bbnky zo zasneženej Bratislavy, spolu s ponukami práce a štipendií. Bola by som rada, keby sa čím skôr vybrala za mnou. Aby som jej nemusela veci a javy opisovať – aby ich mohla sama zažiť a zachytiť. „Samar, som si stopercentne istá, že naša obľúbená speváčka: Yasmine Hamdan napísala pieseň ‚Samar’ o tebe!”

Samar looked out the window and told me what was the most memorable moment from Washington, DC (during her four-month internship there): “It was the fall – completely different than in Lebanon – all these leafs falling on sidewalks and their sounds, shapes, colors.” Then you will realize how beautiful soul this woman must have – how little events she is willing to appreciate. I did not know how to react. I just mentioned that in Slovakia there are all four seasons, deciduous and coniferous trees too – and the changing of the seasons we take for granted. I couldn’t find more words.

I miss her so much. I miss my intercontinental friends, Samar, Takhmina, as well as my close people from Albuquerque (where I was placed as an intern last year). Every other day I send to Beirut (to our smiling 'Summer girl'): the photos of real Slovak winter and yaxi-taxi funky-punky Bobinkha in snowy Bratislava, along with some job offers and scholarships opportunities. I’d like her to come here to visit me as soon as possible. She should explore all these things and events on her own, in her unique way. "Samar, I am one hundred percent sure that our favorite singer Yasmine Hamdan wrote the song ‘Samar’ about you; you personally!"

Text / Written by: Boba Baluchová, Foto / Photo: Palo Markovič

Ultra-shiny outfit at Pohoda festival

Osemnásta Pohoda je úspešne za nami. Pre mňa tento rok ešte viac žiarivá, ako inokedy. A rodinná, čo si veľmi cením (najmä nedelňajší dozvuk na vytúženom Bradle). So sestrou sme si občas pripadali, akoby sme ani neboli na hudobnom festivale, ale na komornej dofči "na chate" kdesi za Trenčínom - s domácimi egrešmi, kozím syrom a fínskou či ukrajinskou vodkou k tomu. Ďakujem ľuďom, ktorí sa v tom zhone, hluku a presunoch medzi pódiami zmohli na viac ako na klasický festivalový pokec / liftové reči, posedeli si s nami v Literárnom stane či vystáli rad na zdravú papinu.
Naďalej sa mi potvrdzuje teória, že očakávania treba nechať doma a užívať si náhodné vystúpenia na prvý posluch neznámych hudobníkov a hudobníčok. Lebo napríklad taký Tricky či Suede mohli predviesť oveľa viac - najmä viac zainvestovať do vizuálnej zložky aj hudobnej dramaturgie, alebo potom radšej ostať doma. A to som ešte veľmi vľúdna hudobná kritička, :).

Najviac potešilo nemecké trio Moderat s dokonalým zvukom a svetelnou šou. Nesklamali ani ich starší kolegovia - predchodcovia: Kraftwerk, hoci 3D okuliare som si počas koncertu odmietala nasadiť. Potom prekvapili ešte dvaja staručkí pánkovia: severoamerický bradáč v džínsoch na traky: Seasick Steve a slovenský konceptuálny muzikológ Milan Adamčiak. Týmto chlapíkom ich príbehy skrátka uveríte, aj keby ste nechceli...
Čo sa týka počasia, tak hrozivé predpovede sa nakoniec nenaplnili. Namiesto gumáčikov som preto zvolila krikľavé topánky (so smutným príbehom), a k tomu geniálne mini-šaty s pásikmi a čírom na kapucni (z dielne Yaxi Taxi). Nik si ma našťastie nepomýlil s Pohoda-dobrovoľníčkami v reflexných vestách, ale kamarátov syn Svetozár sa ma bál jak čert svätenej vody! Mamine som pripomínala robotickú michael-jacksonku, ale to farebné kombo mi skrátka učarovalo. Náramky, náušnice, opasok i šatka sa dolaďovali na poslednú chvíľu... Ešte hodinku pred odchodom na trenčianske letisko som neučesaná a neoblečená hypnoticky na rybársky silón navliekala päťdesiat žltozelených guľôčok z Korálkového sveta - aby bol Pohoda out-fit skrátka hodný BalBo deBra blogu (a vašej pozornosti)!

Text: Boba Baluchová, Foto: Palo Markovič

In Yaxi Taxi colorful mood across Horsky park

Horský park je svojou polohou i atmosférou akoby mesto v meste. Všade iba voňavá zeleň, pár okoloidúcich a žiaden smog či hluk áut. Jeho súčasťou je komunitné centrum Horáreň, známe nielen domácimi koláčikmi, ale aj svojimi trhmi s originálnou ručnou výrobou. Na jeden z týchto trhov som sa nedávno vybrala a neveselé aprílové počasie som som vnímala ako výzvu. 
Park 'Horsky park' seems like city within a city thanks to its location and atmosphere. Green space everywhere around you, few regular visitors and no smog or noise from cars. Community center Horaren is part of this unique area - known for its great home-made cakes, as well as cozy markets with original hand-made production. I attended one of these markets recently. I also challenged ugly April's weather there.

Keďže k aprílu patrí nielen jarná bláznivosť, ale aj časté dažde - vylepšila som si náladu farbami a vhodnou kombináciou oblečenia i doplnkov. Výrazná zvieratkovská náušnica pochádza z dielne Redka Stuff; taška je od Popular-u; no a bunda je od Zuzany Labudovej (Slovenky, žijúcej a tvoriacej v Prahe), ktorá stojí za originálnou módnou značkou Yaxi Taxi. Do Zuzaninej produkcie som sa zbláznila už pred rokmi, pretože sa vyznačuje sa ponukou farebnej, nadčasovej, neopozeranými vzormi prepletenej módy, ktorú neprehliadnete, ani si ju s nijakou inou značkou nepomýlite. Ulietavam si na jej komiksových vreckách, nariasených rukávoch, trikolórových zipsoch, neónových nitiach či pankáčskych kapucniach. Keď potrebujem doplniť svoj "slow šatník" originálnym domácim kúskom, vždy siaham najprv po Yaxi taxi. Doma mám už štvoro šiat a dve bundy z tejto dielne. Podporiť poctivý lokálny dizajn sa vždy oplatí. 

April is famous for its Spring craziness, as well as frequent rains. Therefore I increased my mood level by colors and an appropriate combination of clothing and accessories. Significant animal earring is made by local designer Redka Stuff; red and white bag is from Popular shop; and colorful jacket is made by Zuzana Labudova (Slovak fashion designer, living and working in Prague) - founder of original fashion brand Yaxi Taxi. Many years ago I fell in love with Zuzana clothes because of their characteristic type of colorful, timeless, recognizable fashion, that will grab your attention. I like all these comics-pockets, frilled sleeves, three-colour-zippers, neon yarns and punk-hoods. When I want to add an original piece of clothing to my "slow closet", I always go to Yaxi Taxi website first. I have got already four dresses and two jackets. I am proud of supporting and promoting unique local design.

Text / Written by: Boba Baluchová, Foto / Photo: Palo Markovič