Milovaná značka

Po prechode z gymnázia na vysokú školu sa môj záujem o módu skonkretizoval ešte viac, a to do podoby brigádovania pre dve slovenské módne značky. Ani jedna z nich dnes už neexistuje. Dôvodov pre zánik bolo viacero, no keďže ešte stále prebieha Týždeň módnej revolúcie, treba spomenúť: neschopnosť konkurovať svetovým módnym reťazcom s ich ponukou Fast Fashion v nákupných centrách, ako aj otázku zvyšovania nákladov, a teda presunu výroby zo Slovenska do rozvojových krajín. Obe mali na slovenskom trhu svoje miesto a je škoda, že už ich niet. Ale prišli ďalšie. A o jednej z nich (mojej milovanej značke) sa dnes trochu rozpíšem.

Prvou značkou, pre ktorú som ako vysokoškoláčka pracovala, bola značka ZOE. Výrazné (skôr strihom, ako farbami) unisex kolekcie odevov pre ňu navrhovala aj dnes uznávaná štylistka Zuzana Kanisová. Predajňa sídlila v jednom z prvých bratislavských nákupných centier – na Zlatých pieskoch a svoje polhodinové ranné cesty električkou do práce (ako aj večerné cesty z práce) som trávila čítaním kníh a počúvaním hudby z vtedy vcelku objemného prenosného CD-prehrávača. Ono sa to nezdá, ale fakt sa môžem považovať za pamätníčku, čo sa periodicity zmien v technológiách týka. Do prelomu tisícročí vtedy chýbalo ešte pár mesiacov a mobilné telefóny v našej metropole vlastnil málokto – takže aj ľudia okolo sa správali inak. 

Moja druhá skúsenosť s prácou pre slovenskú odevnú značku sa týkala LIFELINE. V ich predajni v rámci nákupného centra na petržalskej strane Dunaja som strávila niekoľko poučných mesiacov života. Pamätám sa, ako som si v deň výplaty vďaka zamestnaneckej zľave mohla kúpiť vždy jeden kúsok z aktuálnej kolekcie. Jednofarebné nátelníky s dlhými rukávmi, roláky aj pulóvre s čiernobielou visačkou Lifeline tvorili ešte niekoľko rokov potom podkladovú bázu môjho šatníka. Práve pre možné kombinovanie s extravagantnými kúskami, ktoré som nachádzala v second-handoch. Žiaľ, nič z tohto obdobia spred pätnástich až dvadsiatich rokov nemám zachytené na fotografiách. Takže si to musíte iba predstavovať...

O pár rokov neskôr som sa zamilovala do značky Yaxi Taxi, ktorej každý jeden kúsok bol výrazný, výnimočný a túžila som ho mať doma. Len som si počas štúdia nemohla dovoliť kupovať oblečenie u domácich návrhárok. Keď som si už našporila na kúpu nejakého konkrétneho modela – nevedela som sa rozhodnúť – ktorý chcem nosiť viac. Všetky sukne, šaty, kabáty sa mi páčili rovnako – pre svoju farebnosť, strihy i materiály, ako aj poznávacie značky z portfólia Yaxi Taxi.

Trikolóry ako lemy, nariasené číra na kapucniach, nazberané rukávy s gumičkami, kruhové vrecká, komiksové nášivky v tých najmenej očakávaných miestach a kúsky látkového centimetra našité pozdĺž chrbtice či neónové nite – to všetky hýrilo hravosťou a originalitou. Pričom nešlo iba o vyslovene športové alebo vyslovené elegantné šaty do spoločnosti. Vždy to bola fúzia, ktorej nosenie si vyžadovalo odvahu, ale zároveň odvahu jej nositeľke dodávalo.

Za trinásť rokov fanúšikovstva a kamarátstva na diaľku so slovenskou návrhárkou, Zuzanou Labudovou, ktorú vzťah a neskôr tvorba zaviedla z Kežmarku rovno do Prahy, som si od Yaxi Taxi zadovážila presne šesť kúskov: dve bundy na jar a zimu, plus štvoro šiat na leto a jeseň. Všetky mám stále doma; polka z nich je so mnou aj v novej domovine, vzdialenej 18 000 km od SR. Hrdo si ich obliekam a nosím (hoci bundy som počas tehotenstva nemohla zazipsovať), ukazujem visačku. 

Nemožno povedať, že by Zuzka upúšťala vo svojej súčasnej tvorbe od nápadnej farebnosti. Skôr jej módna značka dozrieva spolu s ňou. A tak v ponuke Yaxi Taxi (na e-shope či v kamennom obchodíku na Masarykovom nábreží v Prahe) dnes nájdete viac kúskov – pre rôzne typy osobností, profesií. Nielen pre bláznivé dvadsaťročné študentky, ale aj pre štyridsiatničky, ktoré majú svojský štýl.

Yaxi Taxi patrí medzi moje obľúbené značky, lebo nepodlieha krátkodobým masovým trendom; materiály sú vyberané priamo majiteľkou. Ak si vyberiete konkrétny model, môžete si byť isté, že bol navrhnutý a ušitý v ČR. Budete poznať pôvod a príbeh vašich šiat, lebo Zuzana Labudová vám hrdo odpovie na otázku: “Who made my clothes?”. A to je skvelé. Tak to má byť.

Text: Boba Markovič Baluchová, Foto: Palo Markovič (1, 2, 4, 5), Marika Majorová (3)

In an upcycling mood

It’s almost the end of Fashion Revolution Week 2018. So here is my upcycling story. I transformed my small blue Superman hoodie from second-hand into a comfortable medium tee shirt with 3/4-sleeves and bigger neckline. From the rest (a cape) I created a parachutist cap for my daughter Tove Tui. We’ve become SuperWoman and BatBaby.

We also red “The True Cost of Fashion” book inside the kids corner of local library. The best timing (this week: Fashion Revolution Week) for checking how the fashion industry issues and the clothing production’s theme is explained to teenagers. Good job!

Je tu záver Týždňa módnej revolúcie. Tak tu je ešte jeden upcyklovací mini-príbeh. Z mojej malej supermanovskej mikiny zo sekáča som vytvorila dva kúsky: pre mňa trigovicu s trištvrťovými rukávmi a veľkým lodičkovým výstrihom, no a z kapucne som pre moju malú TiTi ručne ušila parašutistickú čapicu. Tak sa z nás na chvíľu stali: SuperWoman a BatBaby.

V miestnej knižnici sme potom v detskom kútiku natrafili na knihu, ktorej téma ma sprevádza celý tento týždeň – „The True Cost of Fashion“. Tak som si pozrela, ako je problematika odevného priemyslu, výroby a spotreby nášho oblečenia spracovaná pre tínejdžerskú čitateľskú základňu. S dneškom som spokojná.

Text / Written by: Boba Markovic Baluchova, Foto / Photo: Palo Markovic

Milovaný kúsok

Aj tento rok sa venujem vo svojich aprílových príspevkoch primárne Týždňu módnej revolúcie / Fashion Revolution Week (FRW). Lebo tento typ aktivizmu a zvyšovania povedomia o férovej, transparentnej a udržateľnej móde, ako aj celé hnutie Fashion Revolution má svoj význam. Snažím sa rôznymi formami motivovať ľudí k tomu, aby sa zaujímali o to, kto šije ich šatstvo; aby poznali celý príbeh svojho oblečenia a aby vedeli zaujať postoj voči Fast Fashion. Napríklad tým, že pri nakupovaní spomalia (nedajú sa strhnúť výpredajmi a reklamou); minuloročné kúsky vymenia so známymi či upcyklujú; podporia domácu produkciu módy; zapoja sa do lokálneho FRW podujatia, alebo podporia kampaň na sociálnych sieťach.

Hashtag #WhoMadeMyClothes je v týchto dňoch pomerne častý. Ešte väčšiu radosť mám, keď vidím ďalšie hashtagy, ako: #iMadeMyClothes alebo #haulternative. Tento rok môžete v rámci Fashion Revolution Week-u napísať aj "love letter", resp. zverejniť príbeh o milovanom kúsku z vášho šatníka, ktorý pre vás veľa znamená – je nadčasový, niečím pre vás jedinečný, nosíte ho radi a často už roky. Bez ohľadu na aktuálny trend či ročné obdobie.

Tento zelený kožený mini-kabátik je môj milovaný kúsok. Kúpila som ho v miestnom second-hande veľmi dávno za pár desiatok slovenských korún. Zažil so mnou pekných pár skúškových období a alternatívnych koncertov; precestoval so mnou niekoľko svetadielov. Brala som ho do terénu v každom ročnom období, čo sa podpísalo na jeho vzhľade. Pomaly, ale isto sa rozpadá a v záhyboch stráca farbu, ale nedokážem ho vyhodiť. Nenápadne v sekáčoch pokukujem po jeho náhradníkovi (v rovnakom strihu a najmä farbe), ale zatiaľ bez úspechu. Asi so mnou zostarne a do koša ho tajne odnesie až moja dcéra Tove Tui. Ak po mne nezdedí nostalgiu a lásku pre podobné kúsky – farebné kabátiky a kožené retro-bundy...

Prajem si, aby sme mali všetci a všetky vo svojich šatníkoch takýchto podobne milovaných kúskov čo najviac, aby ste ich nosili radi, a aby nám ich kombinovanie s ostatnými zvrškami robilo radosť. 

Text: Boba Markovič Baluchová, Foto: Palo Markovič

To wear ‘Care, Ask, Know’ Ribbons

Since 2013 Fashion Revolution movement commemorates 1138 lost lives due to the Rana Plaza factory collapse in Bangladesh. During Fashion Revolution Week we try to raise awareness about the real problems behind fast fashion industry and stand up for fair, just and transparent working conditions of garment workers mostly from developing countries.

There are several events organized around the world that call for taking an action towards fair fashion manufacturing and promoting, buying, as well as wearing of sustainable clothes. On 24 April local New Zealand brand Fraser Crowe printed silk ‘Care, Ask, Know’ ribbons and created an event to distribute these ribbons on Auckland’s most fashionable street – Ponsonby Rd. We shared the message of Fashion Revolution movement together with these special ribbons to people who care, ask and know about: ‘who made their clothes’.

Several fashion bloggers, fashion lovers, local designers, but also arts students or jewellery makers volunteered that day on four spots along Ponsonby Rd. Passers-by were asked to pin silk ribbons with printed info about the Fashion Revolution movement and this local event to their clothes. We talked about the issues connected to garment makers’ working conditions, non-transparent supply chain, but also environmental impacts of clothing manufacture and fast fashion consumers’ trend.

I interviewed around twenty Aucklanders (and also few tourists) if they’d like to wear a ribbon after explaining them my motivation behind this activism. Some of them were already aware of the movement and few gave me a permission to take and share photo of them. I’d like to thank Auckland’s ethical fashion brand: Fraser Crowe and Fashion Revolution global movement for the opportunity to be an active part of this local event. My daughter Tove Tui – the youngest fashion revolutionary – was present too.

I hope there will be more and more people who CARE, ASK and KNOW the stories of their clothes. I also hope that after sharing them with a hashtag #whoMadeMyClothes their activism will not be done. There are still many more steps to take towards fairer world…

Written by: Boba Markovic Baluchova, Photo: Palo Markovic

Fashion Revolution Week 2018 has just started

Fashion Revolution Week 2018 has just started! Týždeň módnej revolúcie odštartoval! Have you found an answer for a question: 'Who made my clothes'? Have you published your story online with a hashtag: #whoMadeYourClothes or #whoMadeMyClothes?
Aby som mala príbehy svojich šiat na očiach, z visačiek som si vyrobila svojský módny doplnok. In order to have the stories of my clothes in front of me I made a special fashion accessory from their tags. Read more about the theme and join the Fashion revolution campaign by taking a simple action and attending the events in your city!

I'm going to take an action by promoting a haulternative; searching for the stories of my clothes; buying clothes in second-hand stores; supporting slow fashion and local designers; upcycling old pieces; volunteering at local event; writing an article and a blog about Fashion Revolution Week 2018 in Slovak and English language... During this week (every single day) I'll update you with my steps towards fair fashion on my BalBo deBra style fanpage. Stay tuned.

Written by: Boba Markovic Baluchova, Photo: Palo Markovic

Čaro fotenia v daždi

S aprílom sa dostavilo bláznivé (na Novom Zélande jesenné) počasie a s ním aj výdatné dažde. Nedávna silná búrka dokonca nechala desaťtisíce ľudí (nielen na severnom ostrove) celú noc bez elektriny. Náš príbytok bol od dopadov nočného lejaku vcelku ušetrený, akurát sme mali celý balkón zaprataný naviatym lístím. Na podobné dojazdy cyklónov v Pacifiku a extrémne výkyvy počasia sa tu budú musieť ľudia pripraviť – negatívne dosahy zmeny klímy sa prejavujú aj v takejto podobe. Najmä v ostrovných krajinách. Globálne otepľovanie musíme brať konečne vážne a k prostrediu sa chovať zodpovedne. Presvedčených na tomto mieste o tom azda ale nemusím ďalej presviedčať a moja dcéra je na takéto mudrovačky ešte primalá.

Svojské prejavy tunajšieho počasia už ale TiTi zakúsila a z obrovských kvapiek dažďa bola riadne prekvapená. Vlásky sa jej zvlnili, jej očká častejšie žmurkali a ústa lapali padajúcu vodu. Strúhala grimasy, krútila zápästím. Čaro fotenia v daždi! Čo–to z tradičných dvíhačiek i netradičných prežívačiek sa naozaj podarilo zachytiť pred objektívom...

V pláne bola najprv poobedná vychádzka a krátke fotenie (v parku neďaleko nášho príbytku) pri príležitosti nadchádzajúceho Fashion revolution week-u, ktorý sa každoročne koncom apríla koná vo všetkých kútoch sveta. Celé roky podporujem na Slovensku domácich módnych dizajnérov a dizajnérky, snažím sa oblečenie recyklovať, upcyklovať a (s pomocou maminy) vyrábať. Na Novom Zélande je tomu podobne. Akurát tu sa vzhľadom na vyššie ceny originálnych kúskov v obchodoch s módou sústredím viac na nákup šatstva (pre seba i pre moju malú Tove Tui) v second-handoch, vintage obchodoch a na blších trhoch. Väčšina môjho šatníka v druhej domovine v rámci Kiwi-landu je zostavená z kúskov z druhej ruky. Drvivá väčšina.

Sekáče: Recycled boutique, Paper bag Princess, plus blšák na nedeľnom trhu v Takapune a carboot market v Grey Lynne – to sú štyri miesta, ktoré pravidelne navštevujem a odkiaľ si odnášam výnimočné kúsky za zlomok ich pôvodnej ceny. Zvršky potom rôzne pretváram (upravujem dlžku) a kombinujem. Nedávno som práve na blšáku v Takapune objavila tieto dlhé biele šaty so vzorom nápadných ružových kvetov. Boli krásne, stáli päť dolárov, tak som ich tam nemohla nechať.

Tento nákup šiat bol dosť výzva, keďže bielu farbu často nenosím (dosť ma rozširuje). Onedlho šaty poputujú ako darček mojej sestre. Tej, ktorá už svoju dcéru nedojčí. Ja a moja druhá sestra ich, žiaľ, ešte nejaký rok nebudeme môcť nosiť. Keďže nemajú hlboký výstrih, ani zapínanie vpredu či vzadu, sú pre dojčenie vonku veľmi nepraktické. Majú však toľko vychytávok, že som si ich i tak rýchlo obľúbila: trištvrťové rukávy a hlboké vrecká po stranách. Plus ich netreba žehliť a hodia sa aj k teniskám!

Fotenie sme skrátili, aby sme v daždi neprechladli. Pre účely upozornenia na Fashion revolution kampaň na mojom balbodebra blogu to stačilo. V Austrálii a na Novom Zélande je pripravených niekoľko podujatí k Týždňu módnej revolúcie – Fashion revolution week. Do niektorých sa mienim (za asistencie dcéry v šatke či nosiči, ako inak) aktívne zapojiť. Pre TiTi to bude zasa podujatie z kategórie "tenkrát poprvé", tak som sama na priebeh vlastne zvedavá...

Ako dobrovoľníčka budem na tému férovej a udržateľnej módy, ako aj podpory domácich značiek upozorňovať presne 24. apríla – v rámci eventu značky Fraser Crowe priamo na ulici Ponsonby road v Aucklande, kde sídli azda najviac módnych butikov a salónov. V ten istý večer prebehne vo Workshope Aucklad aj diskusia s dvoma módnymi dizajnérmi, resp. dizajnérkami lokálnych značiek WE-AR a Kharishma design, ako aj premietanie dokumentu "The True Cost" a local urban market v kaviarni Crave. Na všetky tieto akcie som veľmi zvedavá. Dážď, ktorý sa tu spustí takmer každý deň vo väčšej či menšej sile, ma od účasti na nich neodradí. Skúsim to aj zdokumentovať. Držte prsty!

Text: Boba Markovič Baluchová, Foto: Palo Markovič

Love)story of my upcycled jewelry?

Za posledný mesiac som sa viackrát zámerne zmienila o tom, kto zhotovil moje oblečenie: #whomademyclothes. A keďže mám doma šperky od niekoľkých súčasných slovenských šperkárok, chcela som prísť aj s témou: kto zhotovil môj šperk / #whomademyjewelry. Nakoniec to všetko vypálilo inak a nafotili sme v uliciach Aucklandu reálne nosenie šperkov textilných – od maďarskej značky 'CirrHopp recycle'. Tá sa zameriava na „slow dizajn“ a „upcykláciu“, a to nielen v apríli – mesiaci Módnej revolúcie.
In the last month, I have written several articles on a topic: #whomademyclothes. Since I have got some jewelry pieces from several Slovak contemporary jewelers I also wanted to come up with a theme: #whomademyjewelry. Finally, everything went differently and we took some shots of textile jewelry in the streets of Auckland – made by Hungarian brand 'CirrHopp recycle'. Its owner focuses on "slow design" and "upcycling" (not only in April – the month dedicated to Fashion Revolution).

Medzi pravidlá udržateľnej a pomalej módy (ako aj dizajnu) patrí: Nakupujte len to, čo potrebujete; Vyberte si kvalitný (hoci i výraznejší) kúsok, ktorý môžete kombinovať s ostatnými časťami oblečenia; Podporte značku, ktorá je lokálna a vie zdokumentovať – kde sa kupujú materiály pre výrobu a kto zhotovuje finálne produkty. Veľa zaujímavých domácich značiek môžete objaviť na bratislavských Urban marketoch. Tam chodím pravidelne, no vždy s vopred vyčlenenou hotovosťou a zásadne bez platobnej karty. Ide o preventívnu stratégiu, ako sa krotiť a nenakúpiť hneď všetko, čo človeku od domácich predajcov a predajkýň padne do oka.
Na Visegrad marketoch v Starej tržnici bolo vždy riziko objavenia zaujímavých odevov či módnych doplnkov ešte o niečo vyššie. Na jednom mieste sa totiž objavili okrem slovenských a českých tvorivých ľudí aj dizajnéri a dizajnérky z Poľska a najmä Maďarska. Výborná šanca na porovnanie výrobných trendov aj marketingových stratégií a nadviazanie spoluprác. Pred pár rokmi som tam objavila značku CirrHopp recycle, ktorá sa špecializuje na výrobu upcyklovaných šperkov a ktorá mi prirástla k srdcu. Sídli neďaleko, u našich južných susedov. Jeden z jej výrobkov môžete stále vyhrať v súťaži na #balbodebra fanpage.   
The rules of sustainable and slow fashion (as well as slow design) include: Buy just what you need; Choose a piece of good quality that you can combine with other parts of your clothing; Support local designer who is about where textile materials come from and who makes the final products. Many interesting local brands can be found at Urban markets in Bratislava. I go there regularly, but always with a certain amount of cash only (without my credit card). This is a preventative strategy to save money and not to buy right now everything that all these interesting vendors offer there. 
The risk of finding some interesting pieces of clothing or fashion accessories was even higher at Visegrad markets. Under the same roof there are designers and from Poland and Hungary in addition to Slovak and Czech creative people. It’s an excellent chance to compare production trends, marketing strategies and to establish co-operation. Few years ago I discovered ‘CirrHopp recycle’ brand there that focuses on making upcycled jewelery. I fell in love with it immediately. The brand is located in Hungary, not very far away from Bratislava. You can win one of CirrHopp products on my #balbodebra fanpage now.

Práve pre metódu kreatívneho znovu-použitia materiálov, ako sú PET fľaše a nosené tričká, som obdivovala CirrHopp. Z natavených plastov totiž vznikali výrazné náušnice Plabodot a z nastrihaných farebných šnúr zasa textilné náhrdelníky POP. Jednoduchý nápad, skvelé prevedenie. Férovosť lokálneho dizajnu a šetrenie životného prostredia zaručené. Modro-ružovú a najnovšie aj sivo-zelenú kombináciu nosievam pravidelne na aucklandské kultúrne podujatia – zväčša k jednofarebným outfitom (napríklad k čiernemu overalu), aby štruktúra a textúra šperkov vynikla.
Značka 'CirrHopp recycle' sa snaží zaujať širokú verejnosť aj svojimi upcyklačnými workshopmi, kde si ľudia nielen urobia radosť ručne urobeným výrobkom, ale uvedomia si hodnotu a ľudský element za každým jedným kusom odevu či módneho doplnku, ktorý nosia (alebo si ho často len kúpia vo “fast fashion” reťazci a ani nenosia). Podmienky pracovníčok v odevných továrňach kdesi v Ázii sa ani v náznaku nepodobajú tým z európskych upcyklačných workshopov.
Práve preto sú kampane Fashion revolution dôležité, ako aj pátranie po tom, kto zhotovil ten váš šperk či šaty. Ja som svoju love)story našla. Ak ste aj vy so získanými odpoveďami spokojné, gratulujem. Ak odpoveď nepoznáte, pokračujte v hľadaní – má to zmysel. Väčší, než by sa na prvý pohľad zdalo… 
I admire CirrHopp for the method of creative re-use of materials such as PET bottles and worn T-shirts. Plabodot distinctive earrings are made out of fused plastics and colorful POP necklaces are made out of cut fabric strips. Simple idea, great design. The fairness of local design and environmental protection are guaranteed. The blue-pink and the latest gray-green combination I wear regularly at Auckland cultural events – mostly in combination with one-color outfit (for example black overall, jumpsuit) to make the structure and texture of the jewelry more visible. 
'CirrHopp recycle' brand is also invites general public to its up-cycling workshops. People enjoy their hand-made production there and they also realize the value, as well as human element behind every single piece of clothing or fashion accessory they wear (or often they just buy it at “Fast fashion” chain store without wearing it). Unfortunately, the conditions of garment workers in clothing factories across Asia do not copy an atmosphere of these European up-cycling workshops.
This is why Fashion Revolution campaigns, as well as the search for #whomadeyourjewelry or #whomadeyourclothes answers are important. I found my love)story. If you are satisfied with your answers – congratulations! If you do not know an answer yet – continue in searching. It makes a sense. Greater than you would think...

Text / Written by: Boba Markovič Baluchová, Foto / Photo: Palo Markovič

Mať vzor v mame – módnej revolucionárke

Fashion revolution week / Týždeň módnej revolúcie ma nakopol prehrabať sa foto-archívom z detstva a nájsť vhodné odpovede na otázku: #whomademyclothes / kto zhotovil moje oblečenie. Našla som teda pár ukážok toho, aké zvršky som spolu so sestrami-Baluškami v detstve (krátko pred pádom komunistického režimu v Československu) nosila, kto odjakživa šil naše šaty a po kom máme zmysel pre originálnu i férovú módu v krvi.



V 80.-90. rokoch minulého storočia toho v telke veľa zaujímavého pre decká nebolo, tak sme sa zabávali inak – viac „v teréne“. Stavali sme bunkre; lozili po stavbách; trikrát do týždňa tancovali vo folklórnom súbore; chodili do Ľudovej školy umenia a do knižnice. Občas sme mohli pozorovať tatina pri vyvolávaní filmov a zväčšovaní fotiek v zatemnenej kúpelni; vyrábali si herbáre; skúšali domácu premietačku aj písací stroj. Najviac mi však utkvelo v pamäti nahrávanie ropzrávkových adaptácií na kazeťák a hrávanie bábkového divadla pre mladšie decká z celej ulice. Stačilo nám prevesiť deku cez šnúru na bielizeň a z obnosených tričiek vyrobiť či vynoviť maňušky. Tam už sa realizovala naša mamina a jej šijací stroj (najprv kovový šlapací, neskôr kufríkový elektronický).
Neostalo len pri výrobe bábok. Celé naše detstvo pod Tatrami bolo plné jej výtvorov. Mamina kvôli nám (trom dcéram – Baluškám) prejavila najväčšiu kreativitu v regióne. Bola odjakživa módna revolucionárka, často jej štýl so sestrami rozoberáme a spomíname v rozhovoroch. Azda sme od nej za tie roky aj čo-to pochytili. Hlavne ten cit pre úsporu materiálov a upcyklovanie nosených šiat bol obdivuhodný. Dodnes si naše farebné módne kreácie pamätajú všetci susedia aj naše učiteľky. Všetko šila bez predlohy a prípravy strihu z už použitých látok: peleríny s kapucňami, volánové sukne s vreckami, patchworkové šaty, a k tomu povestné mašle do vlasov. Často si spomínam na sestru Kiku ako škôlkárku, recitujúcu v roláku s našitou geometrickou aplikáciou zo starého trička. Alebo na sestru Ivu a jej havina v búde, našitého na pulóvri s pomocou vypáranej vlny, kúska kožušinky a gombíkov. Škoda, že tie fotky nemáme vo farbe...

Aby všetky decká v meste nevyzerali rovnako, bolo sa treba jednoducho vynájsť. V štátnych obchodoch do roku 1989 rozmanitosť v oblečení a najmä kvalita materiálov úplne chýbala (dominovali syntetické vlákna) a v Tuzexe sa len tak ľahko nakupovať nedalo. Rodičia museli vsadiť na vlastnú tvorbu, originálne kombinácie a dostupné vylepšenia – veľa sa plietlo z recyklovanej vlny, vyšívalo na jednofarebné pulóvre a vesty, prešívalo z obrusov či obliečok.
Spomínam si aj na pár strašiakov z detstva v podobe gamaší (vlnenej predzvesti dnešných legín); babských šponoviek, tzv. kaliopiek, ale najmä plátených pumpiek. Na tie bola mamka špecialistka! Nevyzeralo to bohvieako, ale ľahko sa to šilo – nebolo treba gombíky či zips, stačili gumičky: v páse a pod kolenami. V zime sme do hôr nosili pásikavé overaly, ktoré mamina zhotovila z nepremokavej látky a vatelínu. V lete boli kvetované tuniky a pásikavé bundy súčasťou našich veselých outfitov. Keď sa v obchode s metrovým textilom objavila látka s potlačou (Rákosníček, Šmolkovia, motív autíčok, ovocia či zvieratiek), bola to veľká udalosť. Vtedy sa šlo na nákup a do pár dní sme z toho mali ušité kabátiky i vrecúška na prezúvky.

Oblečenia sme v detstve nemali veľa. Všetky kúsky sme naviac ako sestry po sebe dedili a nosili až do zničenia. No som presvedčená, že niektoré módne kreácie z mamkinej dielne by aj dnes zožali úspech (vrátane tých svojsky strihaných ofín). Jej originálny a udržateľný štýl sa na nás preniesol. A aj dnes vlastne platí, že tie najvzácnejšie outfity z našich šatníkov nám zhotovila a stále zhotovuje práve ona. Vďaka za to, mami!

Text: Boba Markovič Baluchová, Foto: Palo Markovič, archív Balušiek